Naučme sa opäť lietať...

Londýn, Paríž, Frankfurt, Zürich a Amsterdam - potenciálne efektívne priame pravidelné spojenia so svetom. Ktorá letecká spoločnosť ich ponúkne slovenskému trhu?

Jednou z hlavných a prvoradých úloh a cieľom letísk je ponúknuť, čo najširšie spojenie so svetom. Otvoriť novú leteckú pravidelnú linku možno na základe údajov, ktoré sa získavajú z prieskumu záujmu cestujúcich o ponúkané linky. Tento prieskum vykonáva buď letecká spoločnosť, alebo letisko, ktoré má záujem o rozvoj. Letiskom. M. R. Štefánika prejde ročne 300-tisíc cestujúcich, kapacita letiska je však 1,8 milióna cestujúcich. Počet pravidelných liniek má skôr klesajúci charakter ako rastúci. Tri kontinenty, 9 priamych liniek a 25 destinácií počas letnej sezóny, to sú súčasné možnosti cestujúcich z bratislavského letiska. V rokoch 1989 a 1990 nastúpilo do lietadiel na letisku v Bratislave vyše pol milióna cestujúcich, čo značí, že potenciálny trh tu existuje, hoci nie taký ako má 45 kilometrov vzdialené letisko Schwechat. Rakúsko má 7,6 milióna obyvateľov, Slovensko 5,5 milióna, takže rozdiel v počte obyvateľov nie je taký veľký. U nás však treba ľudí naučiť opäť lietať, a to nielen od nás, ale predovšetkým k nám.

S cieľom zistiť potenciálny trh a zároveň únik cestujúcich cez viedenské letisko Schwechat, vykonalo Letisko M. R. Štefánika v roku 1995, 1966, 2000 a v marci 2001 marketingový prieskum. Tento rok sa zahrnulo do ankety aj letisko v Budapešti, ktoré využíva priemerne 20-tisíc cestujúcich zo Slovenska ročne.

Prieskum sa vykonával 7 dní a 24 hodín denne na troch hraničných priechodoch s Rakúskom, na Letisku Košice, na Letisku v Bratislave a na hraničných priechodoch Šahy a Slovenské Ďarmoty. Počet automobilov zahrnutých do prieskumu na hraničných priechodoch s Rakúskom bol 27 153, čo je o 19 % menej, avšak podiel automobilov s odlietajúcimi smerujúci na Schwechat zostal nezmenený, 10,5 %. Počas nášho prieskumu bol najviac využívaným hraničným priechodom Petržalka -Berg. Z celkového počtu oslovených využilo 2572 smerujúcich letisko Viedeň. Z toho počet business cestujúcich tvorilo priemerne 68 %, musím však podotknúť, že z kategórie business cestujúcich bolo viac slovenských ako zahraničných. Slovenských business cestujúcich tvorili 71 % zamestnanci súkromných firiem a 24 % zo štátnej sféry. Z Letiska M. R. Štefánika počas sledovaného obdobia odletelo pravidelnými linkami do Moskvy a Prahy 935 cestujúcich, z Letiska Košice do Prahy a Viedne 687 cestujúcich. Na hraničných priechodoch Šahy a Slovenské Ďarmoty sme oslovili vodičov 5049 automobilov, z toho na letisko do Budapešti smerovalo len 51 automobilov so 102 cestujúcimi.

Kam lietať? Najvyšší dopyt je po linkách v rámci Európy a to až 86 %, v rámci Ázie 8 %, 3 % Severnej Ameriky, a 3 % Afriky. V roku 2000 odleteli cestujúci do 55 štátov, tento rok len do 47, z toho 71 % patrilo do EÚ. Prvú desiatku štátov tvorili Nemecko, Švajčiarsko, Francúzsko, Veľká Británia, Belgicko, Holandsko, Španielsko, Taliansko, Malajzia a USA. Oproti minulému roku sa znížil dopyt po jednotlivých destináciách, a to zo 122 na 77. Medzi najviac žiadané letiská sa zaradili letiská Londýn, Paríž, Frankfurt, Zürich, Amsterdam, Brusel, Hannover, Mníchov a New York. Z predchádzajúceho roku sa nám potvrdila destinácia Hannover, 132 cestujúcich týždenne, ktorú využívajú predovšetkým zamestnanci spoločnosti Volkswagen. Najžiadanejšími transferovými letiskami u nás sú Zürich, Paríž, Frankfurt, Kuala Lumpur a Amsterdam. Z celkového počtu cestujúcich v priemere 21 % využíva vyššie uvedené letiská ako transferové.

Pokiaľ ide o Letisko Bratislava, treba si uvedomiť fakt, že nikde na svete nie je podobná situácia ako u nás, a to že dve letiská dvoch hlavných miest sú od seba vzdialené len 45 kilometrov, kde jedno je v krajine, ktorá patrí do EÚ a je členom Schengenskej dohody a druhá nepatrí do týchto zoskupení. Mnohí slovenskí, ale aj zahraniční cestujúci, by radšej využívali bratislavské letisko, pretože by im to ušetrilo čas, veď každý jeden návštevník viedenského letiska si necháva rezervu skoro 3 hodiny pred odletom. V prípade, ak uprednostňujete priamy let do západnej Európy, musíte zatiaľ využiť služby okolitých letísk. Avšak ak cestujúcemu neprekáža prestupovanie, tak v priemere o 2 hodiny kratšie mu trvá spiatočná cesta do Paríža, Amsterdamu, či Frankfurtu z Bratislavy cez Prahu.

Týždenný dopyt cestujúcich zo Slovenska po pravidelných linkách je približne 3700, z toho však len prvé štyri z TOP 10 miest by malo význam z hľadiska rentability leteckej spoločnosti otvoriť. Odhady cestujúcich do jednotlivých destinácií nemusia byť celkom presné, dá sa z nich však usúdiť, kam by bolo efektívne lietať z letiska Bratislava priamou pravidelnou linkou. Pre naše podmienky, pokiaľ ide o počet cestujúcich, ktoré sú pod alebo na hranici rentability linky, by boli efektívne najmenšie typy prúdových dopravných lietadiel ako sú kanadský regionálny Jet alebo brazílsky Embraer, prípadne 35-miestne turbovrtuľové lietadlo Saab 340. Destinácie ako Londýn, Paríž, Frankfurt, Zürich, Amsterdam a Brusel by naplnili 50-miestne lietadlo na hranici efektivity. Treba si však opäť pripomenúť fakt, že susedné Rakúsko má len o 2 milióny ľudí viac, ale ročne prejde Viedenským letiskom okolo 11 miliónov cestujúcich.

Letisko M. R. Štefánika vyvíja všetku snahu na získavanie a podporu leteckých spoločností u nás a zo zahraničia. Avšak ak sa ekonomická situácia našich občanov nezlepší, ľudia sa nenaučia opäť lietať. Rozvoj leteckej dopravy musí byť súčasťou stratégie štátu, spoločne s turistickým ruchom, medzinárodnými, politickými, obchodnými a kultúrnymi vzťahmi.

Ing. Ivana Paulínyová a Ing. Karin Zvalová

Útvar marketingu Letiska M. R. Štefánika