Decentralizácia verejnej správy polarizuje

Neštandardné postupy sú štandardne neúspešné, napriek tomu používané

Návrhy zákonov o vyšších územných celkoch (VÚC) a voľbách do ich orgánov, ktoré sú predpokladom kreovania regionálnej samosprávy na Slovensku, Národná rada SR koncom minulého týždňa posunula do druhého čítania. Tomuto rozhodnutiu predchádzala kontroverzná diskusia, z ktorej vyplynulo, že vláda SR je po dvadsiatich ôsmich mesiacoch prípravných prác na reforme verejnej správy len skromne pripravená na jej realizáciu. Poslanci, či už koaliční alebo opoziční, si „podali“ vládny kabinet, ktorý podľa nich predložil do parlamentu uvedené návrhy zákonov bez toho, aby zabezpečil ich priechodnosť u poslancov vládnucich strán. Niektorí zákonodarcovia sa o tom otvorene vyjadrovali ako o nezodpovednosti. Počas rokovania NR SR sa Európska komisia vyjadrila k meškajúcej reforme verejnej správy na Slovensku konštatovaním: „Komisia je znepokojená, pretože k oneskoreniu došlo už vlani a teraz konštatujeme, že meškanie sa ešte zvyšuje,“ povedal len jeden deň pred posudzovaním uvedených zákonných noriem v Bruseli hlavný európsky vyjednávač so SR Dirk Meganck. Poslancom to na pokoji nepridalo, ale toto stanovisko ich ani pozitívne nemotivovalo. Zákony síce posunuli do „druhého kola”, ale takpovediac podmienečne, všetko sa môže v druhom čítaní skomplikovať, ba aj zablokovať.

„Vláda SR si zvolila neštandardný postup už od začiatku. Tým, že prípravou reformy verejnej správy nepoverila sekciu verejnej správy ministerstva vnútra, ale vládneho splnomocnenca, ale aj tým, že zodpovednosťou alebo koordináciou poverila podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša, ktorému to vôbec neprináleží,“ zdôraznil poslanec NR SR Viliam Sopko (SDĽ). Ako koaličný politik azda najkritickejšie sa vyjadril k celej záležitosti. „Neštandardný postup bol ďalej v tom, že do dnešného dňa nepredložila vláda na schválenie do Národnej rady SR koncepciu reformy, pričom parlament nemá naraz všetky na seba nadväzujúce návrhy zákonov. Je veľmi naivná predstava myslieť si, že stačí, ak sa ku koncepcii vyjadrí Grémium tretieho sektora či orgány ZMOS a absolvovať poverenými vládnymi expertmi spanilé jazdy po Slovensku.“ am Sopko zdôraznil, že s odstupom piatich rokov robí táto koalícia tú istú chybu ako predchádzajúca, a to bez hanby a vyvodenia zodpovednosti, hoci v rokoch 1995 a 1996 odviedla skupina opozičných, dnes koaličných poslancov veľmi dobrú prácu a chcela bývalej vládnej garnitúre dokumentovať, ako sa to má robiť. V. Sopko odmietol spory o počtoch VÚC a „kreslení mapiek či parcelácie územia SR. Postup V. Nižňanského a vlády SR je dnes podnetom štiepenia spoločnosti, k haštereniu sa, ako aj územnému lobovaniu”, zdôraznil.

Poslanec NR SR Ján Šimko (SOP) si myslí, že v prvom čítaní zákonov nebolo potrebné diskutovať o počte VÚC. Domnieva sa, že túto otázku otváral len ten, kto nemal záujem o posunutí zákonov do druhého čítania. Podľa neho v rámci reformy treba určiť také finančné nástroje na strane príjmov samosprávnych krajov, ktoré budú motivovať a tlačiť poslancov vyšších územných celkov do hľadania ciest na maximalizáciu hospodárskeho rastu svojho regiónu. Posunutie zákonov do druhého čítania je podľa neho predpokladom na naplnenie tzv. desatora. Medzi desiatimi výhodami je, ako uviedol, posilnenie štátu rozložením jeho právomocí, posilnenie samosprávnych princípov, zvýšenie efektívnosti verejnej správy, potlačenie klientelizmu a korupcie, zvýšenie rastu ekonomiky regiónov, zastavenie zvyšovania regionálnych rozdielov atď.

O názor na priebeh rokovania parlamentu sme požiadali prvého podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska Milana Mušku. Povedal nám, že posunutie zákonov do „druhého kola” považuje za zodpovedný krok, ktorý vytvára šancu na posúdenie komplexného legislatívneho balíka reformy verejnej správy tak, ako to požadovalo ZMOS a dohodlo na svojom rokovaní s vládou SR dňa 18. mája. „Vytvára sa tak predpoklad na hľadanie politického konsenzu, v ktorom by mohla zohrať dôležitú úlohu snaha koalície aj opozície dohodnúť sa na takých záveroch, ktoré budú prospešné pre Slovensko. Zo strany ZMOS ostáva veriť, že budú prijaté také zákony, ktoré budú v záujme mies a obcí, ako aj VÚC,“ uviedol. ZMOS očakáva od vlády ďalší krok, a to taký, že do konca júna má, podľa svojho prísľubu, schváliť zákony týkajúce sa presunu kompetencií, financií a majetku na samosprávy oboch stupňov. M. Muška to považuje za náročné, lebo NR SR skrátila tento termín do 20. júna. „Rozhodnutie parlamentu nás však nabáda k miernemu optimizmu v tom, že reformu verejnej správy bude možné spustiť ešte v tomto volebnom období,“ uviedol pre Hospodársky denník.

Vladimír Turanský