Horehronie bez dobrých ciest

Je hriechom nevyužívať prírodnú scenériu okolia

Brezno je po Banskej Bystrici druhé najvýznamnejšie centrum Horehronia, no v súčasnosti zápasí s mnohými problémami. Nie je to len nedostatok finančných prostriedkov, ktoré chýbajú vari v každej „mestskej či obecnej pokladnici“, ale ako oblasť postihnutá úpadkom priemyslu sa musí vyrovnať s vysokou nezamestnanosťou. Reštrukturalizácia zamestnanosti do oblasti cestovného ruchu je preto jednou z najdôležitejších úloh. „To značí,“ hovorí primátor mesta Brezno Ing. Vladimír Faško, „že musíme vytvoriť pôdu pre cestovný ruch, aby sme ho mohli propagovať“. Brezno nezostáva v tomto osamotené. Ako nástupné miesto do známych mikroregiónov Čierny Hron, Horehron, Tále a Chopok-Juh, Brezňania v spolupráci so starostami okolitých obcí chcú si v prvom rade vyjasniť majetkovoprávne vzťahy, ktoré neriešené alebo nedotiahnuté v minulosti, sa stávajú veľkými bariérami rozvoja cestovného ruchu v oblasti. Nie sú to len majetkové vzťahy na Táloch, ktoré vyústili aj do právnych sporov, ale predovšetkým k bývalému majetku Interhotelov Ružomberok, k hotelom Srdiečko a Kosodrevina. Tieto doslova „skvosty zimnej turistiky v minulosti“, už niekoľko rokov chátrajú, a ako hovorí Vladimír Faško, vytvárajú

zlý imidž

o celej oblasti južného Chopka, ktorá by mohla poskytnúť pracovné miesta aj pre obyvateľov Brezna. Čo sa týka vyrovnania majetkov už boli rokovania na ministerstve hospodárstva, ako aj s primátorom Liptovského Mikuláša vo veci zmeny vlastníkov pozemkov na Chopku. Jasné vlastnícke vzťahy by mohli pritiahnuť zdravé investície, ktorých je v cestovnom ruchu málo. Vladimír Faško v tomto ohľade vyzdvihuje aktivity Železiarní Podbrezová, ktoré na Táloch budujú nielen Ski centrum, ale aj osemnásťjamkový golfový areál. Mesto Brezno s nimi rokuje aj o poskytnutí pozemkov na druhý golfový areál, aby sa mohli v tejto oblasti konať medzinárodné golfové stretnutia. „To je tiež jedna z ciest, ako vytvárať podmienky na rozvoj turizmu,“ konštatuje primátor a s úsmevom poznamenáva: „nehľadiac na to, že

veľké obchody

sa uzatvárajú práve pri hre golfu.“ Mesto Brezno ponúka potenciálnym investorom aj budovu bývalej roľníckej školy s nádhernou záhradou so vzácnymi drevinami, ktoré boli už známe pred 120 rokmi. V ponuke na predaj je aj zastrešená, ale nedokončená budova bývalého Domu Zväzarmu, ktorá rozložená na návrší s krásnym výhľadom na okolie, je od Brezna vzdialená len necelé tri kilometre.

Krajina, ako stvorená pre agroturistiku, v tejto aktivite zaostáva. Hoci mnohé veci sa menia, mentalita ľudí zostáva rovnaká a hoci by sme chceli inkasovať peniaze od turistov, ťažko púšťame cudzieho do dvora. Bez toho to však nejde a aj Brezno by mohlo mať viacej návštevníkov. Už v roku 1996 bola mestským úradom zriadená Turistická informačná kancelária, ktorá poskytuje služby v príťažlivých priestoroch v historickom jadre mesta. „Snažíme sa dostať aj do aktívneho zahraničného cestovného ruchu,“ prezrádza primátor. Na námestí patrí mestu aj

hotel Ďumbier,

ale pri nízkom počte turistov chýbajú peniaze na propagáciu, pretože mesto má minimálne príjmy z kúpeľného poplatku. „Čo sa týka propagácie, samospráva by mala dostávať účelové prostriedky priamo zo štátneho rozpočtu,“ hovorí Vladimír Faško. V tomto roku sa mesto prvýkrát prezentovalo na medzinárodnom veľtrhu ITF Slovakiatour v Bratislave. Po vyhodnotení celkovej finančnej sumy spojenej s účasťou na výstave, na budúci rok budú musieť asi zostať doma. Propagácia vytvára predpoklady na rozvoj cestovného ruchu v regióne, preto by mal štát prehodnotiť svoju aktivitu v tomto smere a nenechať samosprávu v boji samu.

„Obec má veľmi veľa funkcií a pri premýšľaní, kde získať korunu, samospráva do určitej miery stráca svoju nezávislosť,“ hovorí primátor. Veď Brezno by nevyhnutne potrebovalo dopravný obchvat. Na historické námestie vchádzajú dve štátne cesty a nedostatok parkovacích priestorov komplikuje aj umiestnenie autobusovej stanice. Jej premiestnenie k železničnej stanici by mesto stálo dva milióny. Mesto nástojčivo potrebuje aj dom smútku a zimný štadión zostáva naďalej nepokrytý. Projekt, ktorý vyžaduje 52 mil. Sk v cenovej úrovni 2000, vypracovala SAV spolu s Výskumným ústavom drevárskym, pričom ide o esteticky príťažlivé zastrešenie s lepenými nosníkmi vo

forme hokejky

s rastrom pod stropom vo forme štítovej strechy. Mesto podporuje podnikateľskú činnosť, ako sa len dá. Po dohode s BIC Banská Bystrica mesto chystá gestorstvo pre stredisko prvého kontaktu. Bude slúžiť podnikateľom z celého okresu, pričom mesto poskytuje priestory a bude financovať režijné náklady s tým spojené. Nemalý význam pre región má však jeho dopravná dostupnosť. Horehronie dosiaľ zostalo bez dobrých ciest, ale aj rýchlych koľají, po ktorých by mohli premávať aj autovlaky. Pre rozvoj priemyslu vláda podporuje priemyselné zóny. Pre rozvoj cestovného ruchu sa však robí veľmi málo - v tom zostáva myslenie mnohých, nielen podnikateľov, po starom.

Rudolfa Vallová