Morské dno čínskeho múru

Americkí vedci objavili v tesnej blízkosti čínskeho múru doteraz najstarší úsek morského dna. Ich nález je nielen zdrojom nových poznatkov o tektonike zemských platní, ale aj zdrojom teórií o vzniku života.

Doteraz málokto spochybňoval názor, že proces pohybu zemských platní sa začal približne pred 1,9 miliardami rokov. Timothy Kusky, profesor geológie na St. Louis University, však patrí k skupine vedcov, ktorí tvrdia, že zemská kôra sa dala do pohybu oveľa skôr. Táto domnienka sa zakladá na objave, ktorý Kusky urobil minulé leto v Číne.

Počas vykopávok v horách čínskej provincie Che-pej, len niekoľko kilometrov od slávneho čínskeho múru, narazili Kusky a jeho kolega Li Ťiang-chaj z Pekinskej univerzity na dovtedy najstarší celistvý úsek oceánskej kôry. Hornina, ktorá ho tvorí, je o 500 miliónov rokov staršia ako všetky doteraz známe horniny. Jej vek sa odhaduje na dva a pol miliardy rokov a siaha až do najstaršej geologickej éry Zeme, archaika.

Štruktúra a zloženie horniny nájdenej v Číne sa nápadne podobá oveľa mladším vulkanickým horninám, ktoré sa derú na povrch cez Stredooceánsky chrbát. Na tomto mieste pomaly vyviera zvnútra našej planéty horúca magma, ktorá vytvára novú oceánsku kôru, a zároveň tlačí tektonické platne od seba.

Spory o tom, kedy sa začala tektonika platní, sa vedú už desaťročia. Zástancovia tézy neskoršieho začiatku uvádzajú ako dôkaz absenciu ofiolitov v starých horninách. Ofiolity sú štruktúry, ktoré vznikajú pri kolízii kontinentálnych platní a následnej komprimácii horniny. Najnovší objav hornín v Číne však podľa Kuského dokazuje, že sily tektoniky platní museli byť aktívne už pred 2,5 miliardami rokov.

Objav najstaršej oceánskej kôry môže ovplyvniť aj teórie o vývoji života na Zemi. Vedci sa domnievajú, že v archaiku obývali moria prevažne jednobunkové organizmy. Okamih prechodu k viacbunkovým tvorom dodnes nie je presne určený. Horúce vulkanické pramene na morskom dne, ktoré sa sústreďujú pozdĺž hraníc jednotlivých platní, mohli byť podľa Kuského už v archaiku zdrojom živín a teplôt, aké boli potrebné na ďalší vývoj jednobunkových organizmov. „Keď sa platňová tektonika začala už v tejto ére, mohli byť tieto hydrotermálne ventily kolískou života,“ povedal Kusky. Výskumy budú pokračovať aj v najbližšom období a vedci očakávajú potvrdenie viacerých svojich teórií o vývoji života na Zemi.

(TASR)