Nielen výtvarné úsmevy

Odvtedy, čo začal Ján Gľonda (1949), známy výtvarník a karikaturista, kresliť a publikovať svoje prvé humorné obrázky, uplynulo už 35 rokov.

Svoj karikatúrny prejav stavia rovnocenne na kresbách bez slov a so sprievodným slovným doprovodom, osobitne sa vyžíva v slovných hračkách. Robí švihové kresby. Nemá rád statické kresby. Všetko musí byť v skratke. Z čias jeho pôsobenia v Roháči sú známe aj jeho kariportréty. Kreslí tušom. Farba má zväčša len emotívny podfarbujúci a estetický význam. Motívy pre svoju tvorbu hľadá v širokom spektre nápadov zo života. Rovnako rád vyjadruje absurdnosti, nemožné situácie, ktoré sú v každodennej prítomnosti. Dáva si pozor, aby nebol zlomyseľný, neublížil, ale rozosmial a pobavil čitateľa. Neskrýva, že za svoj vyhranený autorský rukopis - tvorbu, prácu na kresbe, za úspechy na scéne nášho kresleného humoru vďačí takým výtvarným osobnostiam u nás ako Kubalovi, Vávrovi, Zimkovi, Leššovi, Stanovi, Vicovi či satirikom Uhríkovi a Janovicovi. Životné osudy Jána Gľondu v knižnej podobe by iste pritiahli pozornosť čitateľa. Nakoniec čo-to z nich im prezradil vo svojej nedávnej knižnej prvotine, nie písanej, ale kreslenej, „Pôrodnica v Gľondovej hlave“. A hneď bol z toho bestseller. Príťažlivá obrazová výpoveď sa rodila v hlave a myšlienkach autora dlhých „tridsaťštyri rokov“. Reprezentuje ju 160 čierno-bielych a kolorovaných kresieb, tematicky zoradených do 9 kapitol. Kniha určite neskončí na knižnej poličke hneď po prvom prelistovaní. Rodák z Rimavskej Soboty sa usadil v Zálesí pri Bratislave, kde žije a tvorí ako výtvarník v slobodnom povolaní.

Peter Závacký