Hospodársky denník
USD50,343 Sk
EUR42,87 Sk
CHF28,18 Sk
CZK1,261 Sk
  Utorok  5.Júna 2001

Poistné a mzda u dôchodcu

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Obraciame sa na vás o objasnenie problému čo sa týka poberateľov starobných dôchodkov, ktorí pracujú na dohodu o pracovnej činnosti. V odbornom časopise autorka článku uvádza, že poberateľ starobného dôchodku pracujúci na dohodu o pracovnej činnosti neplatí žiadne poistné. S týmto názorom sa stotožňujeme aj my, ale v inom hospodárskom denníku iná autorka článku píše, že tento dôchodca, ak zarobí viac ako 3000 Sk, platí poistné na zdravotné poistenie (4 %), ako aj zamestnávateľ (10 %). Kde je vlastne pravda?

- Podľa nášho názoru stanovisko prvej autorky je správne. Vychádzame z toho, že zamestnanec majúci príjem na základe dohody o pracovnej činnosti zakladá účasť na nemocenskom poistení len v prípade, ak nie je poistený (zabezpečený) už z iného dôvodu alebo nepoberá starobný alebo invalidný dôchodok (v tomto prípade ide o poberateľa dôchodku). Vychádzame pritom z vyhlášky ÚRO č. 165/1979 Zb. o nemocenskom poistení niektorých pracovníkov a o poskytovaní dávok nemocenského poistenia občanom v osobitných prípadoch v nadväznosti na § 2 zákona č. 54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov v znení neskorších predpisov.

Prosím o vysvetlenie možnosti platenia mzdy (vrátane platieb do fondov) konateľa spoločnosti s. r. o., starobného dôchodcu:

a) bez vzniku pracovného pomeru,

b) na základe dohody o pracovnej činnosti,

c) riadnej pracovnej zmluvy a

d) jednorazovej ročnej odmeny.

- Problém platenia odmien za prácu konateľov s. r. o. nie je v podstate nikde, resp. priamo v žiadnom právnom predpise, priamo riešený. Odmena sa môže určiť napr. v spoločenskej zmluve. Bez vzniku pracovnoprávneho vzťahu sa konateľovi s. r. o. za prácu v spoločnosti vypláca príjem zo závislej činnosti rovnako ako pri takomto vzťahu. V tomto prípade však nejde o mzdu v zmysle zákona o mzde. Ak ide o dohodu o pracovnej činnosti, všeobecne platí, že sa výška odmeny dohodne vzájomne. Pri riadnej pracovnej zmluve platí obdobne to isté ako pri pracovnom pomere (tu sa dohodne mzda). Pri vyplatení jednorazovej ročnej odmeny sa vychádza len zo vzájomnej dohody spoločníkov (opäť napr. v spoločenskej zmluve alebo rámci valného zhromaždenia).

Pokiaľ ide o platenie poistného, ak ide o konateľa, ktorý nie je súčasne aj spoločníkom s. r. o., tento nemá žiadnu povinnosť. Túto kategóriu poistencov zákony neriešia. Jedine, ak by tento subjekt neplatil zdravotné poistenie z iného dôvodu, tak by mal povinnosť platiť tento druh poistenia (pri príjme vyššom ako 3000 Sk mesačne). Ak ide súčasne o spoločníka s. r. o. (nie je z otázky zrejmé), tento má povinnosť platiť poistné rovnako ako ostatní bežní zamestnanci (okrem príspevkov na poistenie v nezamestnanosti, ktoré spoločníci s. r. o., ako aj poberatelia starobného dôchodku všeobecne nie sú povinní platiť). Ak má spoločník uzatvorený so spoločnosťou pracovný pomer, tak poistné sa platí v rovnakej výške, ako keď uzatvorený pracovnoprávny vzťah nie je uzatvorený žiadny (na nemocenské poistenie vo výške 1,4 %, dôchodkové zabezpečenie 6,4 % a zdravotné poistenie 4 %). Pri dohode o pracovnej činnosti nie je v tomto konkrétnom prípade povinnosť žiadna.

K vášmu článku uverejnenému dňa 4. 4. 2001 v rubrike Poradenstvo/servis reagujeme s požiadavkou uvedenia konkrétneho predpisu, ktorý ukladá OÚP povinnosť predkladať zamestnávateľovi údaje o evidencii občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou (ZPS) a ZPS s ťažším zdravotným postihnutím (ŤZP) za celý rok, resp. jeho časť. Naše skúsenosti s OÚP sú také, že tieto orgány nám údaje o evidencii občanov so ZPS a ŤZP nechcú poskytovať.

- Podľa § 114 ods. 2 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov sa odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania občanov so ZPS musí príslušnému okresnému úradu práce odviesť v plnej výške len v prípade, ak tento úrad neviedol v evidencii nezamestnaných občanov so ZPS alebo občanov so ZPS s ŤZP.

Ako máme zdaňovať autorské honoráre za odborné články publikované v podnikovom časopise (vychádza mesačne)? Môžu si autori odrátať 35 % výdavkov?

- Autorské honoráre všeobecne patria medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 7 ods. 2 písm. a) zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Predpokladom je, že nejde o príjem zo závislej činnosti (ak by túto činnosť vykonával zamestnanec na základe pracovného pomeru). Spôsob zdanenia vami uvedených autorských honorárov závisí od ich úhrnnej výšky od toho istého platiteľa v kalendárnom mesiaci (ide zrejme o odborné príspevky do časopisu, ktoré je periodikom).

Ak úhrn príjmov za tieto príspevky za kalendárny mesiac nepresiahne sumu 4000 Sk, príjem tvorí samostatný základ dane na zdanenie osobitnou sadzbou dane vo výške 10 %. Na daňové účely nie je možné z tohto príjmu odpočítať žiadny výdavok (t. j. ani 35-percentný paušál, ani zrazený príspevok do umeleckých fondov vo výške 2 %). Tento príjem je daňovo vyrovnaný, t. j. príjemca ho neuvádza do daňového priznania. Ak by platiteľ zrážku dane nevykonal, bola by to jeho vina, dlh by sa vymáhal od neho.

Ak by úhrn týchto príjmov bol nad 4000 Sk, vyplatiť sa musí bez zdanenia, v brutto výške, po zrazení príspevku do umeleckých fondov (podľa zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch). Príjemca si tento príjem uvedie do daňového priznania a z neho si môže na účely výpočtu príslušného čiastkového základu dane odpočítať dodatočne výdavky, a to buď vo výške 35 % z príjmov (brutto) alebo v skutočnej a preukázanej výške.

Dagmar Piršelová

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.