Trojkový koncert ozdobou

Komentuje Martin Sládek

V nedeľu večer prehrali slovenskí basketbalisti v Lučenci s tímom Česka v predkvalifikácii ME 2003 rozdielom desať bodov 85:95. Nebol to z tohto hľadiska vydarený vstup do bojov, ktoré nám majú vlastne zaručiť účasť v niektorej z kvalifikačných skupín európskeho šampionátu. Domáce prostredie velilo zvíťaziť, hoci súper spoza rieky Moravy bol aj v prognózach favoritom tohto zápasu. Svoje kvality zverenci trénera Michala Ježdíka napokon jasne potvrdili, hoci v úvodnom nástupe začali naši basketbalisti priam skvele. Po obdivuhodnom streleckom výkone Krämera sme viedli 6:0, 9:3 a až v 5. min. Sokolovský trojbodovým hodom vyrovnal na 14:14. Parádny strelecký koncert priniesla prvá štvrtina, stav skóre 31:31 dával predpoklady na hravé prekonanie hranice sto bodov, divák v hľadisku sa mohol zabávať (v zápase padlo 21 trojok!). Ak sa budeme pozerať na súboj federálnych súperov touto optikou, zápas bol dobrou propagáciou basketbalu. Najmä v prvej polovici stretnutia (52:57) bola úspešnosť streľby nevšedná. Žiaľ, to sme už ťahali za kratší koniec. Na „trojkobijca“ Krämera (celkom 24 bodov, z toho päť trojok) nasadili hostia osôbku s maximálnou mierou dovolenej agresivity a keďže sa ďalší ťahúň v zakončovaní medzi Pažického zverencami nenašiel, českí hráči s prehľadom kontrolovali vývoj hry. Poslednýkrát sme viedli v 19. min. (Krämer dvojkou upravil na 52:51), a potom už nás Czudek a spol. nepustili k slovu. Česi mierne zjemnili tempo až potom, čo v poslednej štvrtine viedli o 17 bodov (93:76) a ich víťazstvo bolo už jasnou záležitosťou. Dobrá rozohrávka v poli (Hrubý, Czudek), rýchla kombinácia v priestore krídiel a vtipná, často prekvapivá finálna prihrávka pod kôš, boli ozdobou víťazov. A vyššia percentuálna úspešnosť streľby vo všetkých kritériách (55:57 za dva body, 43:67 trojky, 67:79 trestné hody). Tu niekde treba hľadať rozdiely vo výkonnosti. Napriek nepopierateľnému úsiliu slovenského družstva hostia kráčali s istotou za víťazstvom. Tréner Slovenska Miloš Pažický to komentoval slovami: „Pokiaľ neabsolvujú aj naši hráči 40 - 50 ťažkých zápasov, nepohneme sa s basketbalom výraznejšie dopredu.“ Hoci úvod zápasu naznačil možnosti slovenských hráčov, potvrdilo sa, že entuziazmus a bojovné srdce na úspech dnes už nestačia. Najmä ak súper položí na misku váh rovnaké hodnoty a pridá čosi navyše. Musíme prejsť od kampaňovitej práce k systematickej plánovitej príprave s jasne upretým pohľadom do budúcnosti. Máme totiž oprávnené obavy, že týmto smerom sa slovenský basketbal neuberá.