OPEC čaká na prípadnú irackú hru s cenou ropy

Ide o akt zúfalstva či prejav siláctva zo strany Bagdadu?

Dnešné zasadanie Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) má o dôvod opodstatnenosti viac. Deň po tom, čo sa Irak rozhodol zastaviť export svojho čierneho moku ako odpoveď na predĺženie programu OSN Ropa za potraviny len o jeden mesiac (namiesto zaužívaných šesť), hrozí raketový štart cien ropy na svetových trhoch, ktoré sa dnes držia ako tak stabilne na 25 USD za barel. A tak popri určovaní kvót na tretí štvrťrok tohto roka sa OPEC pohráva s myšlienkou ich zdvihnutia, ak by Irak zastavením dodávok nesplnil ani svoje záväzky (čo však Bagdad poprel). Mal dôvod na takýto krok, resp. čo tým sleduje? A sú obavy OPEC oprávnené, resp. hrozby zo strany Bagdadu reálne? Nie je to po prvý raz, čo Irak zvolil takýto postup, aj keď po niekoľkých týždňoch vrátil zabehaný systém do starých koľají, keďže aj tá úbohá humanitárna pomoc, ktorá z potrubia OSN steká po kvapkách, poskytuje stále obyvateľstvu aspoň dočasnú oázu pre ich utrpenie. Takže akt zúfalstva národa v púšti hladu? Možno. Nie je to však ani prvýkrát, čo program Ropa za potraviny, odštartovaný na základe rezolúcie BR OSN 986/1995 (stanovil sa predaj ropy za 2 mld. USD každých 180 dní), netrval pevných 180 dní, ale predĺžený bol len na týždeň či dva týždne (rezolúcie BR OSN č. 1275 a 1280 v roku 1999). Dnes je cena a objem exportovanej ropy z Iraku oveľa vyššia. Bagdad dodáva na svetový trh takmer pätinu percent ropy (2,1 mil. barelov denne). Program však určoval presné pravidlá, ktoré sa podľa Iraku narúšajú koketovaním OSN s britsko-americkým návrhom „zinteligentnenia“ sankcií. Akt siláctva a spupnosti Bagdadu proti britsko-americkému tandemu? Možno, ale pravda je uprostred.

Celý program pozostával doteraz z deviatich fáz. Posledná IX. fáza (č. 1330/2000) okrem iného stanovila, že 72 % zisku z predaja ropy ide na humanitárny program (59 % do regiónov stredného a južného Iraku a 13 % do severných regiónov), 25 % kompenzácie do oblastí ešte z čias vojny v Perzskom zálive, 2,2 % činnosť programu OSN Ropa za potraviny a 0,8 % na Monitoring a Inšpekčnú komisiu OSN (UNMOVIC). V dôsledku toho v danej fáze, ktorá sa skončila práve v uplynulú nedeľu, predstavoval export 252,8 mil. barelov (5,7 mld. eur) a celkovo od roku 1996 až 2,46 mld. barelov za 5,7 mld. eur (38,6 mld. USD). Za dané obdobie prešlo rukami BR OSN desiatky kontraktov za 3,7 mld. USD, pričom v tomto prípade išlo len o kontrakty povolené. Počet tých, ktorým sa podarilo prepadnúť pomedzi prísne prsty OSN, sa určuje značne ťažko, nehovoriac o tom, koľko z nich nebolo skutočne amerických. Už skôr sme písali o zabehanom systéme vytvorenia fiktívnej firmy najčastejšie v Európe, cez ktorú americká firma obchodovala so svojimi irackými náprotivkami.

Sankcie sa veselo celých jedenásť rokov porušovali. Vedeli o tom najvyššie miesta všetkých stálych členov BR OSN. Veď len v prípade USA terajší vicepremiér D. Cheney takejto firme šéfoval. Napriek tomu BR OSN rozhodla o predĺžení programu o jeden mesiac, aby si nechala manévrovací priestor na výrobu inteligentnej masky, ktorú by nasadili na terajšie sankcie ponechané tak vlastne v platnosti. Aj keď nová maska neobsahuje reštrikcie na import civilného tovaru a rozširuje len zoznam kontroly dodávok, ktoré by mohli poslúžiť na vojenské účely, opäť dáva priestor čiernemu obchodu. Okrem toho výška za civilné kontrakty je len časť z 3,5 mld. USD, ktoré USA blokujú mesiace, dokonca v niektorých prípadoch roky. Štatistiky zaznamenávajú aj ďalšie čísla. Od roku 1997, čo do Iraku prišla prvá potravinová pomoc, až po dnes mala OSN zásobovať obyvateľstvo 2,270 kcal denne (6,7 mld. USD za roky 1997 - 2001) a liekmi za celkovo 1,2 mld. USD. Nutričný kôš však zabezpečuje výživnú stravu len vo výške 1993 kcal a 43 g proteínov na osobu a deň. UNDP a FAO priznali, že až 800-tisíc detí pod 5 rokov je dnes chronicky podvyživených, 30 000 dospelých trpí nedostatkom proteínu v potrave a 264 000 ľudí je rovnako podvyživených. Dvojnásobne vzrástla aj úmrtnosť dospievajúcich a detí mladších ako 5 rokov.

Súčasné siláctvo Iraku je teda zúfalým výkrikom proti sankciám. Veď aj sám generálny tajomník OSN priznal, že len skončená IX. fáza priniesla Iraku o 4 mld. USD menej ako fáza VIII., a to nielen v dôsledku redukcie cien na svetových trhoch, ale najmä v dôsledku naordinovanej redukcie objemu exportovanej ropy a zlému technickému stavu potrubí. Inteligentné sankcie tento stav rozhodne nezmenia. Vďaka irackému odmietaniu dajú len dôvod na manévrovanie. Ale o to by tu ísť nemalo. Zúfalstvo a siláctvo by už bolo totiž označením pre niekoho iného.

Slávka Blazseková