Konkurenčná nevýhoda dopravy

Koncepcia leteckej dopravy mieri na rokovanie do vlády

Rozvojom leteckej dopravy na Slovensku, vypracovaním jej koncepcie s určením základných cieľov najmä v oblasti rozvoja pravidelnej leteckej dopravy, by sa v blízkej budúcnosti mala zaoberať vláda SR. Na nedávnom stretnutí ju prerokovala a ďalej odporučila (napriek nesúhlasu odborárov) Rada hospodárskej a sociálnej dohody. V oblasti leteckej infraštruktúry je podľa generálneho riaditeľa sekcie civilného letectva ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Jána Kaššáka nevyhnutná transformácia piatich slovenských letísk zo štátnych príspevkových organizácií na samostatné právne subjekty. Menšie letiská (Poprad, Piešťany, Sliač) s kapacitou do 10-tisíc cestujúcich a regionálnym významom by mali prejsť pod správu vyšších územných celkov. Bratislavské a košické letisko so strategickým významom zostanú pod silným vplyvom štátu. „Konkrétna možnosť ich neskoršej parciálnej komercializácie sa v koncepcii nespomína,“ dodal J. Kaššák. Druhým významným okruhom, ktorým sa koncepcia rozvoja leteckej dopravy zaoberá, sú možné zmeny ekonomických zákonov, ktoré by mali prispieť k liberalizácií prístupu zahraničných dopravcov na slovenský trh. Na rozvoj pravidelnej dopravy bude mať pozitívny vplyv aj nová poplatková politika, ktorá upraví výšku pristávacích poplatkov a letiskovej taxy. Súčasťou predkladanej koncepcie je aj apel na nevyhnutnosť prijatia národného programu bezpečnosti civilného letectva, ako aj na potrebu dodržiavania ekologických noriem. Odborníci tvrdia, že je nevyhnutné zaviesť nulové clo pri nákupe alebo dovoze lietadlovej techniky a náhradných dielcov, možnosť vratky DPH a tiež odbúranie dane z uhľovodíkových palív a mazív na letecké pohonné látky. Ako nedávno uviedol minister dopravy J. Macejko, letecký petrolej je na Slovensku v porovnaní so zahraničnými letiskami drahší približne o 20 %. Pri množstvách, ktoré lietadlá spotrebujú, je to konkurenčná nevýhoda. Aj slovenských dopravcov znevýhodňuje viazanie ceny pohonných látok na USD. Od januára 1999 do konca roku 2000 sa cena paliva Jet A1 takmer strojnásobila, v súčasnosti poklesla na niečo viac než dvojnásobok. Pritom z ceny až vyše 50 % tvoria dane. Napríklad spotrebná daň pre lety na domácich linkách je 9500 Sk za tonu, plus 23 % DPH. Na výške ceny leteckého petroleja je zainteresovaný nielen jeho výrobca bratislavský Slovnaft, ale aj jeho nákupca spoločnosť Esso Slovensko a tiež bratislavské letisko so svojimi skladovacími kapacitami. Ako zdôraznil Ratibor Lengyel, riaditeľ spoločnosti Esso Slovensko, na cenu petroleja vplýva aj fakt, že na Slovensku sa málo lieta, fixné náklady sú však stále rovnaké, musia mať 24-hodinovú službu na letisku a iné služby, takže na cenu vplývajú aj spomínané skutočnosti. Napríklad skladovacie zariadenia letiska sú postavené na štyrikrát vyššie kapacity, ako sú využívané. To tiež treba zaplatiť. Nedávno sa objavila informácia, že bratislavský Slovnaft má na domácom trhu vyššie ceny leteckého paliva než pri dodávkach do zahraničia. Odpoveď znie, nie je to pravda, ceny odberateľom v zahraničí aj na domácom trhu sú prakticky rovnaké.

Jozef Kunik