Pôda znamená aj zodpovednosť

Znalecké posudky neúnosne predražujú podnikanie

Jedným, no nie jediným problémom nášho poľnohospodárstva je nezreálnenie skutočného stavu pôdy s jej právnym stavom. V súčasnosti už aj rezort pôdohospodárstva priznáva, že približne 100-tisíc hektárov pozemkov sa vedie ako poľnohospodárska pôda, ale pritom je zalesnená aj samonáletmi, teda neudržiavaná. Pôdy sú neraz vykazované ako lúky, ale v skutočnosti sú rozorané, ide teda o ornú pôdu. Pritom na hektár lúky je dotácia aj trojnásobne vyššia, takže takýto neporiadok v evidencii, ktorý asi mnohým vyhovuje, odčerpáva a prelieva financie z peňaženiek daňovníkov na kontá nepoctivých majiteľov pôdy. Nebezpečná je tá možnosť, že ak sa tento stav nedá do súladu s právnym do času nášho vstupu do EÚ, tak Slovensko nemôže očakávať, že bude dostávať peniaze na pôdu, pretože o tomto nedostatku sa vie. Len my sa akoby tvárime, že je to v poriadku. Mať majetok a byť vlastníkom - to je aj zodpovednosť predovšetkým preto, aby sa ním nespôsobovala škoda iným. Toto je osobitne citlivou otázkou práve v poľnohospodárstve, v ktorom tak ročne vznikajú obrovské straty. O nich sa tiež príliš nehovorí, ale narúšajú vzťahy medzi jednotlivými podnikateľmi, podnikateľmi a obcami a pod. Zaburinením pozemku a následnými úletmi semien sa totiž znehodnocujú susedné parcely. Problém sa dá síce riešiť aj občianskoprávnym konaním, ale zmiesť zo stola by sa dal systémovejším opatrením. U nás vlastníci pozemkov v zásade nenesú reálnu zodpovednosť za ich stav. Preto by malo platiť, že ak sa táto nezodpovednosť dokáže, vlastník na svoje náklady by mal dať takýto pozemok do poriadku. Až potom bude naozaj premýšľať, komu prenajme pôdu. Dnes pokiaľ nemá vlastník pôdy problém s nájomným, je mu jedno, či sa na nej hospodári rozumne.

Na Slovensku je zložitou otázkou prenajímanie pozemkov, pričom zákonné normy tento proces sťažujú. Preberanie upadnutých podnikov novými majiteľmi, na čom by mal mať štát eminentný záujem, naráža na problémy, ktoré súvisia s pôdou, lebo poľnohospodársky majetok bez pôdy, teda základného výrobného prostriedku, nemá takmer žiadnu hodnotu. Ak sa nevyrieši primárny problém preberania pozemkov, nedá sa hovoriť ani o preberaní skrachovaných podnikov, čo má dosah na celú ekonomiku. Ide napríklad o to, že pri nájomnej zmluve na pôdu nad päť rokov sa musí priložiť o nej znalecký posudok. Ak nie je, zmluva o prenájme je neplatná. Niektoré podniky u nás však hospodária na plochách, ktoré vznikli zlúčením kúskov pôdy patriacich stovkám, ba tisíckam malých vlastníkov. Teda aj znaleckých posudkov by malo byť presne toľko. Pritom platí zásada, že nájomná zmluva na pôdu by nemala byť kratšia ako desať rokov, lebo v opačnom prípade sa na nej neoplatí podnikať a poľnohospodárstvo sa nemôže stabilizovať. To však predpokladá urobiť znalecké posudky hoci aj na sto štvorcových metrov pôdy, pričom každý posudok stojí tisíc a viac korún. Posudky však v zásade nepotrebuje ani majiteľ pôdy, ani záujemca o ňu, ale štát ich vyžaduje. Tieto náklady zbytočne predražujú poľnohospodársku výrobu. Navyše posudky, tak ako sa u nás robia, neodzrkadľujú skutočný stav pozemkov, lebo znalci ich robia spravidla „od stola“.

Vladimír Turanský