O slepačí krok v politike liekov

Kríza vždy preveruje hospodárenie, ako míňame peniaze

S pripomienkami schválila vláda návrh novely zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach. Najdôležitejšou časťou je zladenie požiadaviek pri podávaní žiadostí o registráciu liekov vyrobených špičkovými technologickými postupmi. Musia byť v kontexte ochrany údajov uvedených v dokumentácii, ktorá sa predkladá so žiadosťou o registráciu lieku. Návrhom zákona sa vlastne presúva kompetencia vydávať rozhodnutia o registrácii liekov z ministerstva zdravotníctva na Štátny ústav pre kontrolu liečiv v Bratislave. V liekovej politike však máme problémov oveľa viac. Z viacerých zorných uhlov na ne upozornili zahraniční aj naši odborníci na medzinárodnej konferencii Fórum zdravia 2001. Caroline Weill - Giésová, francúzska expertka EÚ na zdravotníctvo v diskusii poznamenala, že aj iné krajiny majú problémy s financovaním v tejto oblasti, ale keď sme u nás v takej kríze, treba míňanie peňazí dvakrát uvážiť. Patrick Wujcik, z Americkej asociácie právnikov, ktorý hovoril o stabilite a transparentnosti prostredia ako o dôležitom predpoklade úspechu reformy poznamenal, že štátny úradník nesmie sedieť v správnej rade farmaceutickej spoločnosti alebo mať k firme blízko, lebo inak sú ostatné firmy diskriminované. Je to hodné povšimnutia najmä v našom farmaceutickom a riadiacom zdravotníckom svete. Medializované škandály, ktoré u nás sprevádzali opakujúce sa kategorizácie liekov, napovedajú, kde by sme sa mali a najmä ako poučiť od kultúrneho, civilizovaného sveta. Prítomní zástupcovia farmaceutických firiem v tejto súvislosti nezabudli pripomenúť našu infláciu. Koľkokrát išli za posledných desať rokov „hore“ iné položky, ako je napríklad bývanie, potraviny, doprava. Je len logické, že sa to všetko premieta aj do ceny liekov. V zdravotníckom svete všetko so všetkým súvisí. Zlá situácia v ekonomickej a riadiacej sfére rezortu sa začína napríklad prejavovať aj pri zaostávaní za našimi susedmi v Českej republike. Pri hodnotení zdravotného stavu obyvateľstva štyroch krajín v strednej Európe sa ukázalo, že najlepšia situácia je v ČR, nasleduje SR a Poľsko. Zreteľne najhoršie je to v Maďarsku. Rozdiely zdravotného stavu obyvateľov medzi štátmi EÚ a strednou Európou sú stále veľké. Celková predčasná mortalita vo veku nula až 64 rokov je podstatne vyššia v strednej Európe a príčinou tohto rozdielu je vyššia kardiovaskulárna úmrtnosť. Druhou príčinou je úmrtnosť na rakovinu mužov, nie však žien. Rakovina prsníka je však u nás, v Českej republike a Poľsku nižšia ako v krajinách EÚ. Pozitívom je, že rozdiely v úmrtnosti na infekčné a parazitné ochorenia a na respiračné choroby nie sú veľké.

Ľudmila Koníková