Hnedé priemyselné parky majú čo ponúknuť

Pridaná hodnota v strojárstve stále zostáva nedostatočná

„Strojársky priemysel sa dnes nachádza na čelnej pozícii v objeme vývozu priemyselnej produkcie. No napriek uvedenému faktu, ako i celkovému rastu strojárskej výroby je tvorba pridanej hodnoty v tomto odvetví stále nedostatočná. Kým v minulosti dosahovala 40 až 45 %, v súčasnosti je to len približne 22 - 25 %,“ zdôraznil prezident Zväzu strojárskeho priemyslu (ZSP) SR Milan Cagala na valnom zhromaždení ZSP, ktoré sa uskutočnilo koncom minulého týždňa. Členské organizácie ZSP predstavujú 39,4 % pracovníkov v strojárskom priemysle, ale produkujú až 61,8 % tržieb a 72,8 % exportu strojárskeho priemyslu. M. Cagala tiež dodal, že podstatný vplyv na rastúcom význame strojárstva má automobilový priemysel. Tento výrobný odbor je „ťahúňom“ viacerých strojárskych firiem, ktoré donedávna prechádzali krízovým obdobím. Vzhľadom na skutočnosť, že strojárstvo v SR môže byť životaschopné len vtedy, ak bude vyvážať 80 % produkcie, treba realizovať viacero opatrení na podporu exportu. V tejto súvislosti však M. Cagala vyslovil slová kritiky k zákonu, ktorý zrušil povinné odvody do Fondu na podporu zahraničného obchodu, a tým ho prakticky zlikvidoval. Hoci aktivity fondu mali prejsť pod agentúru SARIO, jeho činnosť v tomto smere predstavuje veľké sklamanie. A tak nakoniec nefunguje ani fond, ani SARIO. Delegáti valného zhromaždenia v prijatom memorande upozornili aj na pomalé odstraňovanie bariér vstupu zahraničných investorov do strojárskych podnikov. Patria k nim najmä nerovnaké vlastnícke vzťahy, zhoršujúca sa vymožiteľnosť práva, deformovaná daňová politika a tiež extrémne veľká byrokracia štátnej správy spojená s klientelizmom a korupciou. Zástupcovia ZSP SR negatívne hodnotili aj obchodné súdnictvo a osobitne konkurzné a exekučné procesy. „Novela zákona o konkurze a vyrovnaní môže byť prínosom pre fungujúcu ekonomiku, ale v slovenských podmienkach je ťažko uplatniteľná v praxi,“ dodal M. Cagala. Podľa názoru prítomných manažérov strojárskych firiem prijatím uvedenej novely nedošlo k radikálnemu a potrebnému obratu v ozdravovaní ekonomiky. Naopak, počet vyhlasovaných konkurzov výrazne klesol. Príčinou je napríklad rozpornosť exekučného práva konkurzného procesu, nedostatočná výkonnosť konkurzných súdov a správcov a podobne. Delegáti valného zhromaždenia vyslovili podporu Združeniu priemyselných zväzov SR, ktoré okrem iného urobilo aj viacero pozitívnych krokov smerom k tomu, aby sa konečne začala realizovať reštrukturalizácia podnikovej sféry. Zatiaľ sa totiž rozbehol len proces ozdravenia bankového sektora, hoci mal ísť súbežne s ozdravením podnikov. Keďže dosiaľ viac-menej zostáva len pri proklamáciách, zástupcovia strojárskych firiem podporili iniciatívy Združenia priemyselných zväzov na vytvorenie Fondu obnovy. Ten by mal prevziať pohľadávky voči životaschopným podnikom od Slovenskej konsolidačnej, a. s., ale aj od verejných fondov a urýchliť proces reštrukturalizácie firiem, ktoré nemajú vnútorné zdroje na jej uskutočnenie. Zo zdrojov z privatizácie i z prostriedkov, z ktorých sa rieši nezamestnanosť, by potom fond chcel „rozbehnúť“ aj využitie tzv. hnedých plôch. Čiže zahraničným investorom by mohol ponúkať aj podniky a prevádzky, ktoré chátrajú, lebo sa nachádzajú v bezvýchodiskovej situácii. Pritom zabrzdiť ich devastáciu a pripraviť pre potenciálnych investorov znamená ušetriť nemalé náklady, ktoré si vyžaduje budovanie priemyselných parkov na zelenej lúke.

Zdena Rabayová