Trafili sme do čierneho?

Komentuje Ľudmila Koníková

Nie raz sme v Hospodárskom denníku písali o podmienkach, pri ktorých u nás nie je jasné (nielen zásluhou legislatívnej sféry), kde sa končí marketing a začína sa korupcia. No posledný z článkov Praktiky, o ktorých sa nehovorí, si vyslúžil priamo písomný ohlas zástupcov Slovenskej asociácie farmaceutických výrobcov orientovaných na výskum a vývoj (SAFS). Zaujímavý je názov, pod ktorým nám svoje stanovisko poslali. Ako reakciu „na publikované informácie o korumpovaní zdravotníckych pracovníkov farmaceutickými firmami“. Na prvý pohľad by sa javilo, že v tejto súvislosti ide o príslovie o trafenej husi, no bližšia analýza jasne napovedá, že to bol zrejme z našej strany iba zásah do čierneho. Dr. Soňa Strachotová v tejto súvislosti totiž okrem iného poznamenáva, že „trh s liekmi je vysoko konkurenčné prostredie, na Slovensku navyše trpiace nedostatkom financií, a preto je potrebné stanovenie jasných a pre všetky strany (regulátora, štátnu správu, poisťovne, lekárov aj dodávateľské firmy) záväzných pravidiel. SAFS sa dva roky (1998 - 1999) snažila rokovaniami so zodpovednými orgánmi presadiť do zákona o Liečebnom poriadku transparentné princípy, ktoré sú v súlade s direktívou EÚ 89/105, ktorá hovorí o transparentnosti v cenotvorbe a určovaní úhrady liekov. Napokon bola novela tohto zákona začiatkom roka 2000 schválená, avšak jej princípy a možnosti pozitívnej a efektívnej regulácie farmaceutického trhu neboli dosiaľ, údajne pre administratívnu náročnosť celého procesu, dôsledne implementované. Ak by sa kategorizácia a určovanie miery hradenia diali striktne podľa princípov a filozofie tohto zákona, priestoru pre korupciu a neetické praktiky by bolo omnoho menej. V októbri roku 2000 tiež SAFS zorganizovala konferenciu Lieky a korupcia, kde sa o uvedenej problematike diskutovalo.

Nuž, nešlo len o diskusiu. Nasledovala medializácia viacerých zistených skutočností, ale, žiaľ, bez akéhokoľvek výsledku. Situácia sa vo farmaceutickej sfére nezmenila u najvyšších, ani u najnižších. SAFS síce upozorňuje, že prijala Kódex etických zásad IFPMA (Medzinárodnej federácie združení farmaceutických výrobcov) pre farmaceutickú prax, ktorý upravuje etické zásady marketingu farmaceutických spoločností. Porušenie kódexu rieši Etický výbor SAFS, ktorý môže naliehať na prerušenie a nápravu prípadných zistení. A otázka transparentnosti a minimalizovanie priestoru pre korupciu a neetické praktiky je podľa predstaviteľov tejto organizácie jednou z kľúčových oblastí pôsobenia. Otázne však je, prečo sa tejto problematike dôraznejšie nevenujú z riadiacej sféry rezortu, tam sú totiž aj za riešenie problémov zdravotníctva zaplatení. Zatiaľ nám teda problematika transparentnosti a minimalizovanie priestoru pre korupciu a neetické praktiky zostáva jednou z kľúčových oblastí pôsobenia SAFS. Vyzerá to však tak, ako keby ministerským úradníkom súčasná situácia vyhovovala. Konkrétneho riešenia niet a nie preto, že by sa o situácii nevedelo či nehovorilo.