Samospráva bude kvalifikovaná

Úspech reformy verejnej správy závisí od ľudí

Nakoľko je samospráva pripravená zvládnuť nové kompetencie, ktoré jej prinesie reforma verejnej správy? Sú ľudia dostatočne kvalifikovaní, znalí problematiky? A sú všade, kde ich treba? Dať odpoveď na tieto otázky nie je ľahké už aj preto, že príslušné zákony ešte nemajú definitívnu podobu. To, že kvalita rozhodovania je priamo úmerná kvalite vzdelávania, si podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska Michala Sýkoru uvedomujú aj predstavitelia samosprávy. Aj preto Nadácia vzdelávania samosprávy SR pripravila medzinárodnú konferenciu Trendy vo vzdelávaní predstaviteľov miestnej správy v Európe a súčasnosť na Slovensku, ktorá sa dnes krátko popoludní začne v Gerlachove. Účastníci zo SR - starostovia, ktorí sa angažujú v radách regionálnych vzdelávacích centier, a zástupcovia mimovládnych organizácií sa na nej stretnú s odborníkmi z Poľska, ČR, Maďarska, Dánska a Veľkej Británie. Tí sa s nimi podelia o svoje skúsenosti zo vzniku regiónov, o kompetenciách na miestnej a na regionálnej úrovni, ako aj o formách vzdelávania. To, čo sa nedozvedia priamo, si budú môcť naštudovať z porovnávacej štúdie Štruktúra územnej samosprávy vo vybraných štátoch Európy. Po prvý raz sa na takúto úlohu podujali slovenskí autori, čím je daný uhol pohľadu. Publikácia hovorí o vývojových trendoch, a pretože kapitoly o desiatich krajinách sú spracované podľa rovnakej osnovy, je možnosť porovnávať i hľadať vhodné modely pre Slovensko.

Aká je teda slovenská súčasnosť? „Koncepcia vzdelávania pracovníkov verejnej správy, ktorú vláda schválila v roku 2000, zrejme neveľmi rátala s reformou verejnej správy,“ myslí si Terézia Paliková, správkyňa Nadácie vzdelávania samosprávy SR. Zameriava sa totiž predovšetkým na vzdelávanie pracovníkov štátnej správy a samospráva je odkázaná na samofinancovanie. Ako hovorí M. Sýkora: „Vo vzťahu k územnej samospráve sa štát akosi nerád prihlasuje k svojej zodpovednosti. Zatiaľ čo štátna správa, ktorá je jednou časťou duálneho systému, má možnosť využívať štátne zariadenie a prostriedky štátneho rozpočtu, územná samospráva, ktorá je druhou časťou toho istého systému, si musela svoje vzdelávanie vyriešiť sama. Robí to z vlastných finančných prostriedkov, mobilizáciou vlastných síl, možností a schopností.“

Dnes máme v SR 2960 starostov a primátorov, ako aj 35-tisíc poslancov, ktorí potrebujú viac vedomostí a zručností na to, aby mohli spravovať veci verejné. Podľa T. Palikovej je vzdelávanie poslancov nielen u nás, ale aj v iných krajinách tou najslabšou časťou vzdelávania verejnej správy. U nás prejavuje záujem o vzdelávanie a zúčastňuje sa na ňom asi 5 % poslancov, vo Francúzsku asi 10 %. Vzdelávanie sa, pochopiteľne, týka aj asi 30-tisíc zamestnancov, veď úspech reformy bude závisieť aj od toho, či budú schopní prevziať kompetencie, či budú kvalifikovaní. T. Paliková však vyjadrila obavy z toho, že nebude čas urobiť nejakú analýzu a pripraviť prechod odborníkov z okresných úradov do samosprávy.

Zuzana Krútka