Nevzdám sa tohto projektu

Takmer všetko o Slovenských aerolíniách...

Menuje sa síce Viliam, ale skôr by mu pasovalo Peter ako skala. Vytrvalo bojuje o to, aby Slovensko malo svoje aerolínie, či skôr o to, aby sa dalo povedať, že má civilnú leteckú dopravu v dynamike. Za tých sedem rokov, čo spolu komunikujeme, bol neraz na hranici infarktu a málokedy v pohode. Tú by mu aj tak mnohí závideli. Takže, bol, keď sa niečo podarilo v jeho srdcovej záležitosti, ktorou sú práve Slovenské aerolínie, alebo v cestovnom ruchu, v ktorom podniká pod značkou Wili Holding. Hd sa venuje týždeň - desať dní otázkam civilnej leteckej dopravy. A tak Viliam Veteška dostal otázky ešte začiatkom mája, lebo bez jeho odpovedí by táto téma bola nedonosená.

Hd: Aká je to vlastne značka Slovenské aerolínie? Ste vôbec národným dopravcom? Máte v akciovej spoločnosti Slovenské aerolínie účasť štátu alebo už nie?

V. Veteška: Značka Slovenské aerolínie je medzinárodne chránená značka, ku ktorej sa hrdo hlásia nielen jej zakladatelia, ale i mnohí občania SR, ktorí už využili služby našej leteckej spoločnosti. Vydarilo sa aj jej grafické stvárnenie, ktoré vďaka ruke národného umelca Ľudovíta Fullu ozajstne symbolizuje našu krajinu a je koloritom nášho sloganu „Na krídlach domova“. Túto značku reprezentuje vysokokvalitná práca našich 200 pracovníkov, ktorí sa zaslúžili o to, že Slovenské aerolínie sa ako jediná slovenská letecká spoločnosť stali držiteľom certifikátu Spojených leteckých úradov JAR 145, týkajúci sa procesu údržby lietadiel. Navyše na to sa v súčasnosti pripravujeme na získanie ďalšieho certifikátu OPS 1, ktorý sa týka prevádzky spoločnosti a po jeho získaní budeme prijatí za člena SLU, a to nás bude oprávňovať na lietanie bez obmedzenia do ktoréhokoľvek štátu. Po dovoze dvoch menších lietadiel (50 miest) a jedného typu SAAB 340 (asi do 14 dní) sa staneme štandardnou leteckou spoločnosťou aj z hľadiska leteckej prevádzky a údržby lietadiel.

Pokiaľ ide o „národného dopravcu“ je nevyhnutné poznamenať, že projekt Slovenských aerolínií vznikal s týmto konkrétnym zámerom. Absolútna väčšina krajín sveta má národného alebo vlajkového dopravcu, ktorý má v jednotlivých štátoch už viac ako 50-ročnú tradíciu (Rakúsko – Austrian Airlines, Nemecko – Lufthansa, Švajčiarsko – Swissair, Francúzsko – Air France, Poľsko – LOT, Rusko – Aeroflot, Česko – České aerolínie atď.). V absolútnej väčšine má štát majoritné postavenie so svojím medzinárodným významom. V medzinárodnom obchode medzinárodný dopravca a štát postupujú obozretne spoločne. Aj v liberálnom prostredí ochraňujú svoj trh. Open Sky Agreement - čiže dohoda o otvorenom nebi, je o poriadku a parite a nie o ľubovoľnom vykrádaní trhu. Skúste tak do Rakúska alebo Nemecka ísť po turistov s prázdnym autobusom, nie ešte tak s lietadlom. Tam mimochodom nebudú môcť ísť ani maliari a obkladači. Pre náš malý slovenský trh je potrebný dominantný letecký dopravca s kvalitným personálom a dobrou leteckou technikou. Tieto otázky riešil projekt vzniku Slovenských aerolínií. Žiaľ, bol nepremyslene zastavený bývalým ministrom G. Palackom v roku 1999.

Hd: Vo viacerých médiách a v rôznych vyjadreniach o civilnom letectve v SR sú Slovenské aerolínie označované ako firma, ktorá sklamala či nesplnila očakávania. Aj tak, že sa venuje len charterovým letom a nerozvíja sa, lebo je konflikt medzi súkromnými akcionármi a štátom.

V. Veteška: Reči sa hovoria a chlieb sa je. Realita o Slovenských aerolíniách je úplne iná a pozitívna. Projekt Slovenských aerolínií odpovedal a naďalej odpovedá na všetky otázky rozvoja civilného letectva v SR. Financie, letecká technika, personál, legislatíva, marketingové zázemie, medzinárodná integrácia, to všetko naďalej zabezpečujeme. Prišli sme s projektom budovať a tvoriť niečo a nie bojovať. Všetky záznamy z odborných previerok a kontrol voči Slovenským aerolíniám sú takmer bez chýb, resp. bez zásadných chýb. Stále cítime okolo seba polomafiánske činy. Inak si nevieme (my vieme) vysvetliť, prečo sa vymýšľajú vyhlášky s retroaktívnou účinnosťou v prospech iných, alebo prečo sa tolerujú nanajvýš čudné colné dokumenty, alebo prečo sa náhle odpúšťa clo a DPH, alebo prečo prepadla pohľadávka štátu voči skrachovanej Tatra air (75 mil. Sk), ktorú sme oficiálne ponúkli odkúpiť, prečo lobujú štátni činovníci za svojich rodinných príslušníkov. Väčšinou rečnia tí, ktorí boli sami neúspešní, ktorí mali a mohli pomôcť rozvoju letectva a nepomohli, lebo boli uplatení alebo nevedeli. Všetci rečnia o tejto problematike, no na rozdiel od nás nedali do želateľného rozvoja ani jedinú svoju korunu. Takéto reči alebo rečníci nemôžu mať miesto v odbornej diskusii. Oproti tomu stoja exaktné výsledky. Doteraz dal štát v hotovosti 34 mil. Sk, Devín group a Wili, a. s., dali 160 mil. Sk, pričom Wili, a. s., úveruje Slovenské aerolínie. Naproti tomu štát už fyzicky prijal za minulý rok a pol viac ako 137 mil. Sk. V roku 2001 to bude ďalších 100 mil. Sk. Štátna poisťovacia spoločnosť získala viac ako 20 mil. Sk ročne. Naproti tomu akcionári nedostali nič. Okrem toho zamestnávame v rôznom období až 208 osôb. Na mzdách sme vyplatili viac ako 100 mil. Sk. Nemáme odvodové podlžnosti. To všetko na začiatok nestačí?

Áno, dlhujeme asi 8 mil. Sk Slovenskej správe letísk (nie 20 mil., ako uvádza štátny úradník), ale suma je priebežná a bez prestávky sa spláca. Za nájom lietadiel dlhujeme tiež určitú sumu, ale aj štát dlhuje Slovenským aerolíniám. Po vzájomnom započítaní to bude jasné a bude splatené. Tu je však namieste povedať dve veci. Po prvé, držíme linku do Košíc po dohode s MDPT s ročnou stratou 30 mil. Sk. To si nechce nikto uvedomiť? A po druhé, súkromní akcionári Slovenských aerolínií, Devín group, s. r. o. a Wili, a. s., zaplatili škodu, ktorá vznikla v roku 1999 neoprávneným zastavením našej činnosti zo strany štátnych úradníkov z dodnes nevysvetlených dôvodov. Pripomínam, že išlo o zmarené tržby v objeme 580 mil. Sk a vzniknuté priame náklady z toho vyplývajúce zaplatili akcionári Devín group, s. r. o. a Wili, a. s., v objeme viac ako 100 mil. Sk. Ostatné uhradila spoločnosť sama z vlastných zdrojov. Tak ani to nestačí? Je ešte jeden príklad v našej krajine, kde súkromné firmy platia za chyby štátnych

úradníkov? Sám som bol iniciátorom zastavenia všetkých súdnych sporov. Chcel som, aby sa dosiahlo porozumenie tak potrebné v našej krajine. Ja na svojich postojoch zotrvávam doteraz, ale obnovujú sa hlasy revidovať minulosť z právneho a zo zodpovednostného hľadiska vrátane uplatnenia nároku na náhradu škody. Dnes pripravujeme ďalší rozvoj spoločnosti. V tomto máme so zástupcami MDPT v orgánoch spoločnosti spoločný názor. Našou spoločnou prioritou je kráčať dopredu a neobzerať sa.

Hd: Čo škody z nepoužívania takpovediac z Ruska deblokovaných lietadiel Tupolev?

V. Veteška: Do SR sme doviezli štyri TU 154M. Z toho jeden kus v špeciálnej salónnej úprave na prepravu ústavných činiteľov. Na otázku je ľahká odpoveď. Doteraz sa nepreukázal ako opodstatnený ani jeden jediný dôvod, pre ktorý mala byť zastavená naša prevádzka v roku 1999. Táto skutočnosť je dokázaná na základe výsledkov predbežných opatrení súdu a všetkých previerok a kontrol. Rovnako sa dodnes nepreukázal ani jeden zmysluplný pozitívny výsledok z počinu zastavenia našej činnosti. Tak načo to bolo? Niekto s úsmevom nad našou hlúposťou skasíroval 580 mil. Sk a možno má z toho niekto aj pohodu. Po nútenej odstávke sme lietadlá opäť na náklady Slovenských aerolínií sprevádzkovali. Aj na to sa už zabudlo?

Hd: Ako môžu Slovenské aerolínie jestvovať, teda finančne? Nie ste tak náhodou pred úpadkom?

V. Veteška: Už som o tejto situácii hovoril v číslach v predchádzajúcich odpovediach. Teraz to spresním z iného pohľadu. V prvom rade sa javí v úpadku samotný štát. Jeho miliardové dlhy zakladajú reťazec ekonomických problémov. Pokiaľ ide o Slovenské aerolínie, tie svoje dlhy kontrolujú, ale i zvyšujú vlastné zdroje rastom vlastných výkonov. Od začiatku roku 2001 je to nárast o 27 % s porovnateľným obdobím v roku 2000. Je tu však zaujímavá skutočnosť. Ja osobne som navrhoval navýšiť v súlade so základným podnikateľským plánom ešte v závere roku 1999 základné imanie spoločnosti na posilnenie kapitálovej vybavenosti. Zdržanlivým postupom štátu sa tento proces oddialil až do roku 2000. Celý ten čas Slovenské aerolínie čerpali úver a rôznu finančnú výpomoc od Wili, a. s., nakoniec Wili, a. s. a Devín group, s. r. o., navýšili o 80 mil. Sk a štát vložil nepeňažný vklad (ND z deblokácie). Ďalej, akcionári v základnom finančnom pláne schválili ročné navyšovanie ZI vždy o 100 mil. Sk v hotovosti až do výšky 800 mil. Sk, čo sme v tom čase považovali za dobrý finančný základ. Po vzniku násilnej škody, keď vlastný akcionár spoločnosti (štát) vykonal škodlivé kroky, ostatní začali konať obozretnejšie. Napriek tomu v zápise z mimoriadneho valného zhromaždenia zo dňa 30. 11. 2000 stojí môj osobný návrh na ďalšie navyšovanie ZI spoločnosti, o sumu vyše 200 mil. Sk. Zároveň som sa zaviazal okamžite zabezpečiť významnú sumu v hotovosti do Slovenských aerolínií ako preklenovacie zdroje (až do navýšenia), pričom som navrhol konkrétny postup, aby takéto zdroje mali určitú zábezpeku, že budú použité na úspešný rozvoj Slovenských aerolínií. Verím v rozumnú spoluprácu s MDPT, avšak odpoveď na tento môj návrh som nedostal dodnes. To sú skutočnosti, na základe ktorých odmietam v poslednom období medializované úvahy o našej spoločnosti. Naopak, začína ma trápiť myšlienka, či opäť niekto nechce poškodiť našu spoločnosť, napríklad z pozície svojho postavenia. Stačia malé garancie, že naše peniaze nebudú zbytočne vyhodené. Zdá sa však, že takéto garancie už sľubujú na iných miestach. Takúto situáciu posúdi mimoriadne valné zhromaždenie hlavne so zámerom ochrániť obchodné vzťahy akciovej spoločnosti Slovenské aerolínie.

Peter Kasalovský, máj 2001

(Pokračovanie 7. 6.)