Hrozí regulácia vody

Komentuje Ladislav Kulik

V poslednej májovej dekáde prebehol lokálnymi médiami výrok riaditeľa Východoslovenských vodární a kanalizácií (VVaK) Jozefa Schürgera o tom, že za istých okolností by mohlo dôjsť na území pôsobnosti podniku k regulácii dodávok pitnej vody. Svoje argumenty opieral o čísla, ktoré nepustia: podnik spravuje majetok za asi 10 mld. Sk a iba na odber povrchovej a podzemnej vody vynakladá ročne 132 mil. Sk, na jej úpravu ďalších 172 mil. Sk, pričom platby za vodné a stočné sú jediným príjmom do pokladnice podniku, a tie veru z mesiaca na mesiac meškajú. Finančný stav začína byť kritický, pohľadávky sa už začiatkom vlaňajšej jesene priblížili k 531 mil. Sk (i napriek našej urgovanej požiadavke nám súčasný stav nespresnil) a za najväčšieho dlžníka označil zdravotníctvo za takmer 139 mil. Sk, za ktorým nasleduje priemysel (122,5 mil. Sk), okresné a krajské úrady majú zaťatú sekeru za 17,6 mil. Sk a školstvo tlačí pred sebou dlh za asi 22 mil. Sk. Ak sa situácia vo finančných tokoch nezlepší, podľa J. Schürgera môže dôjsť k tomu, že vodári znížia výrobu a dodávku pitnej vody, čo vyvolá jej reguláciu vrátane obyvateľstva. Pocit bodnutia osou však vyvolá ďalší výrok riaditeľa, podľa ktorého v prípade nepokrytia potrieb spotrebiteľov sme všetci na jednej lodi tak zdravotníctvo, školstvo, ako aj obyvateľstvo (!). V zozname najväčších neplatičov predsa obyvateľstvo nefiguruje a ak by predsa nebol úplný, nie je našou vinou, že sme sa jeho percentuálny podiel od neho nedozvedeli. Prečo by teda mali doplácať na súčasný stav a plošnú reguláciu najmä tí občania, ktorí za poskytnuté služby riadne a včas platia? Vodárne sú predsa (ešte stále) štátny podnik, tak isto ako ich najväčší dlžníci. Nech si tento problém riešia medzi sebou.