Slovenskí manažéri očami cudzincov

Bodka za seriálom Iný kraj, iný mrav alebo pohľad z druhej strany

Niekoľko týždňov sme v Hd uverejňovali seriál Iný kraj, iný mrav, v ktorom sme uvádzali užitočné rady a odporúčania vhodné pri pracovnej ceste do niektorej zahraničnej krajiny. Rakúsky denník Die Presse nedávno priniesol podobný servis, ktorým chce rakúskym podnikateľom pomôcť nadviazať úspešnú obchodnú spoluprácu so slovenskými firmami a podnikmi. Niektoré z hodnotení a varovaní uverejňujeme v upravenej podobe ako definitívnu bodku za naším seriálom.

Optimistický pohľad

Podľa informácií uverejnených v spomínanom článku je súčasná ekonomická situácia na Slovensku pomerne priaznivá. Vzájomný obchod medzi Rakúskom a Slovenskom sa po dvojročnej stagnácii zintenzívnil, pričom rakúsky export dosiahol v poslednom čase výrazné zvýšenie. Uspokojivý nárast zaznamenali aj rakúske investície na Slovensko, pričom smerovali najmä do malých a stredných podnikov rôznych odvetví hospodárstva. Vďaka tomu sa Rakúsko dostalo v rebríčku zahraničných investorov na druhé miesto.

V blízkej budúcnosti sa očakáva zapojenie rakúskych firiem do procesu privatizácie strategických podnikov predovšetkým v oblasti energetiky. Tento záujem nespôsobila len dôvera v politickú stabilitu Slovenska, ale aj úspešné snahy o integráciu do EÚ, prijatie do OECD a podpora zahraničných investorov zo strany slovenskej vlády. Podľa Die Presse je začiatok rokovaní o vstupe Slovenska do EÚ reálny koncom roku 2002. Šanca zaradiť sa do prvej skupiny k Českej republike, Poľsku a Maďarsku sa tiež chápe pomerne optimisticky.

Medziľudské vzťahy

„V oblasti medziľudských vzťahov fungujú kontakty medzi Rakúšanmi a Slovákmi v podstate bez problémov,“ konštatuje sa v Die Presse. Podľa skúseností rakúskych manažérov pôsobia Slováci na prvý pohľad trochu uzatvorene, avšak keď zistia, že druhá strana ich vníma ako rovnocenných partnerov, pomerne rýchlo sa uvoľnia a otvoria bližšiemu vzťahu. „Zdvorilosť, dodržiavanie formalít a používanie titulov hrá na Slovensku ešte vždy veľkú úlohu. Pri oficiálnych podujatiach by mal byť zasadací poriadok odrazom vnútornej hierarchie spoločnosti.“

Obchodným jazykom je na Slovensku z hľadiska Rakúšanov slovenčina, pozdĺž Dunaja aj maďarčina. „V Bratislave hovoria takmer všetci po nemecky, angličtina sa pomaly tiež stáva bežným štandardom. Pri rokovaniach na južnom a východnom Slovensku a v štátnych orgánoch a inštitúciách je lepšie spoľahnúť sa na služby tlmočníka.“ Pokiaľ ide o presnosť, nie je absolútnou podmienkou, avšak autori článku zahraničným partnerom odporúčajú, aby boli na pracovných cestách na Slovensko pri dodržiavaní dohodnutých termínov presní.

Pozor na alkohol!

Pri pracovných stretnutiach s predstaviteľmi staršej generácie je podľa Die Presse dôležitá dobrá a pokojná atmosféra. „Mladší manažéri idú dravo za úspechom a uprednostňujú najmä jeho materiálnu podobu. V zásade však u Slovákov zaboduje ten obchodný partner, ktorý sa bude správať nevtieravo, zdvorilo a zdržanlivo. Vyhnúť sa treba poučovaniu a namyslenosti.“ Vzhľadom na relatívne nízke priemerné príjmy má podľa Rakúšanov obdarúvanie slovenských obchodných partnerov zmysel. Vítané sú cennejšie reklamné predmety, alkoholické nápoje, cukrovinky a kvety.

Podobne ako v ostatných európskych krajinách, aj na Slovensku sa obchodné rokovania často odohrávajú v reštauráciách - bežné sú pracovné obedy i večere. Spoločné posedenia sa často organizujú po podpísaní zmluvy. V tejto súvislosti je zaujímavé upozornenie, že Slováci pri takýchto príležitostiach neodmietajú alkohol, ktorý by však mal byť pre vodičov jazdiacich po Slovensku absolútnym tabu (dopravná polícia toleruje iba 0,0 promile alkoholu v krvi, kontroly sú pomerne časté). Súkromné pozvania sú skôr výnimkou a podobne ako inde v Európe sú prejavom mimoriadnych osobných sympatií.

Žiadané sú tituly

„Na Slovensku sa používajú dvojjazyčné vizitky a uvádza sa na nich titul i funkcia. Slovenskí partneri kladú veľký dôraz na formálne oslovovanie - pán/pani + titul + meno alebo pán/pani + funkcia.“ Pri rozhovoroch je podľa rakúskych manažérov, ktorí majú skúsenosti so slovenským prostredím, nevhodné hovoriť o všetkom, čo sa týka politiky a vzťahov s Maďarmi a Rómami. „Slováci nemajú radi porovnávanie s Českom, Maďarskom a Poľskom. Neradi spomínajú na časy rakúsko-uhorskej monarchie, pretože z ich hľadiska boli utláčaným národom. Mnohí sú citliví na to, ak cudzinci o ich krajine hovoria ako o Československu. Lepšie je pochváliť ich úsilie o vstup do EÚ, národnú kuchyňu a krásnu krajinu.“

Pokiaľ ide o podnikateľskú kultúru, v mnohých veľkých štátnych podnikoch sa podľa Die Presse ešte vždy dodržiavajú „staré poriadky“. Súkromné spoločnosti a spoločnosti so zahraničnou účasťou fungujú podľa bežných západných štandardov. Vyjednávanie je opäť náročnejšie v štátnych inštitúciách - často je zdĺhavé a náročné. Nová generácia manažérov je otvorená, rozhodná a pripravená riskovať. Napriek tomu skúsení rakúski odborníci odporúčajú držať sa hesla Dôveruj, ale preveruj, pretože podľa nich sa na Slovensku oveľa viac sľubuje, ako dodrží. „Zmluvy treba uzatvárať vždy v písomnej a presne vyšpecifikovanej podobe. Počítať treba s problémami s ich likviditou, je vhodné vyžadovať platbu vopred.“

Tvrdohlaví Slováci

Vcelku pozitívne a optimistické hodnotenie sveta slovenských podnikov a firiem očami rakúskych obchodníkov uzatvára stručný opis pracovného nasadenia Slovákov. Ani tento sa veľmi nelíši od ostatnej časti. Podľa Die Presse sú Slováci usilovní a vysoko motivovaní, najmä aj majú pocit zodpovednosti a uznania za odvedenú prácu. Pri zastúpeniach rakúskych firiem na Slovensku sa odporúča zamestnať slovenského riaditeľa, ktorý bude mať „poruke“ rakúskeho partnera, ktorý za ním bude chodiť raz, resp. dva razy do týždňa. „Na prípadnú tvrdohlavosť Slovákov sa odporúča reagovať pokojným, avšak ráznym jednaním.“

(ja)