Tvar mozgu a hudba

Podrobné preskúmanie mozgu odhalilo, že roky muzikantskej praxe menia mozog profesionálnych hudobníkov. Výskum, ktorého výsledky odzneli na výročnom mítingu Americkej akadémie neurológie vo Filadelfii, USA preukázal, že muzikanti majú viac „šedej hmoty“ – alebo mozgových buniek v určitých kľúčových oblastiach mozgu.

Nedá sa s určitosťou povedať, že sa tieto rozdiely vyvinuli v dôsledku muzicírovania a nie iným spôsobom, ale existuje veľká pravdepodobnosť, že hudobníci v priebehu rokov pretvorili svoju myseľ. Nemecký odborník, profesor Gottfried Schlaug, porovnával 15 profesionálnych muzikantov mužského pohlavia s 15 nehudobníkmi. Na skúmanie rozličných častí mozgu používal metódu magnetickej rezonancie – MRI. Závery boli výrazné: muzikanti mali viac sivej hmoty prinajmenšom v štyroch oblastiach mozgu. Išlo o oblasti, ktoré sú spojené so schopnosťami užitočnými pre muzikantov – napr. schopnosť koordinovať pohyby ako odpoveď na vizuálne podnety.

Podľa profesora Schlauga bude na potvrdenie vzťahu medzi intenzívnym dlhodobým tréningom a štrukturálnymi zmenami v motorických a nemotorických oblastiach mozgu potrebná doplnková štúdia. Alternatívnym vysvetlením by mohlo byť, že sa muzikanti s týmito rozdielmi už narodili, a práve to ich pritiahlo k hudbe. Existujú aj ďalšie štúdie, ktoré predpokladajú, že mozog sa môže pretvoriť ako odpoveď na opakované úlohy. Podľa výsledkov vedeckej štúdie výskumníkov z univerzity v Londýne mali vodiči taxíkov väčší hipokampus v porovnaní s ostatnými ľuďmi. Ide o časť mozgu, ktorá je spojená s navigáciou u vtákov i zvierat. Vedci tiež zistili, že časť hipokampu sa zväčšuje, keď taxikári trávia v práci viac času. V posledných dvoch rokoch sa robili výskumy na potkanoch a primátoch zamerané na neurogenesis – pri ktorej vznikajú nové neuróny a zistilo sa, že práve hipokampus má čosi dočinenia s učením.

Či sa takéto zmeny môžu odohrávať aj v iných častiach mozgovej kôry, ešte nie je v súčasnosti známe.

(kab)