Nevzdám sa tohto projektu

(Dokončenie zo 6. 6.)

Hd: Ako je na tom personál, ktorý pred dvoma - tromi rokmi by bol ozdobou renomovaných spoločností?

V. Veteška: Na inom mieste som už povedal, že aj zásluhou odborného personálu získavame prepotrebné medzinárodné certifikáty. Bezpečné a kvalitné služby, ktoré poskytuje náš personál sú zárukou rastu výkonov našej spoločnosti. Stále častejšie nás vyhľadávajú, okrem domácich, ďalší a noví zahraniční partneri. Takže náš personál je ozdobou našej spoločnosti a naša spoločnosť má ambície byť malou, ale úspešnou i renomovanou leteckou spoločnosťou v stredoeurópskom priestore. Na tento cieľ stále pripravujeme ďalších odborníkov. Aj v tomto sú naše výsledky nespochybniteľné.

Hd: Nie ste vy dobrodruh, keď zostávate v Slovenských aerolíniách a snívate o fungujúcej, rozvíjajúcej sa leteckej spoločnosti a o civilnej leteckej doprave v SR? Môže to fungovať? Je to reálne, že päťmiliónové Slovensko bude mať vlastné letecké spojenie s regiónom a ostatnou Európou? Lietate ešte do Mníchova, Moskvy, Prahy, je to vôbec efektívne?

V. Veteška: Naopak, keby som sa tohto projektu vzdal, mnohí by ma obvinili, že som iba špekuloval. Dobrodruhovia sú tí, ktorí sa pokúšajú zničiť túto spoločnosť. Možno sa im to aj podarí. Veď poznáte ten môj výrok o pečiatke v nezodpovedných rukách. Skôr či neskôr sa príde na to, komu a za koľko robí radosť ničiť dobré projekty, v ktorých sú i domáci investori. A či to môže fungovať? Moja odpoveď je naďalej jednoznačná. Áno, môže. Keď však vidím, čo všetko sa tu robí v našej ekonomike a za aké peniaze, strácam ilúzie o čestnosti tých, čo sľubovali zmenu. Slovensko potrebuje 7 až 9 malých a stredne veľkých lietadiel, pre ktoré je potrebné vybudovať technické a technologické zázemie. Vrátane financií je to štartovací proces, ktorý na začiatok trvá 4 - 5 rokov, kým sa dostaví priamy finančný efekt. Ten nepriamy sme už dosiahli (nové pracovné miesta, rozvoj turistiky, začiatok prepravných a finančných tokov, budovanie obchodnej siete atď.). Kvalitnou prácou má takáto spoločnosť šancu spojiť sa s niektorou alianciou veľkých leteckých spoločností s vysokou frekvenciou na domácich linkách (Poprad, Košice, Sliač) a do veľkých leteckých centier (Brusel, Zürich, Praha, Frankfurt nad Mohanom, Amsterdam, Londýn, Paríž). Samozrejme, že to sa nedá dosiahnuť, keď sa k tomu vyjadrujú ľudia, ktorí sami nič nedosiahli, sami nič neinvestovali, neprišli s konkrétnym námetom na rozvoj a dokonca nie sú ochotní vecne a bez predpojatosti o takýchto projektoch ani dostatočne odborne rokovať.

Oproti tomuto môžem poznamenať, že akcionári Devín group, s. r. o. a Wili, a. s. holding majú za sebou dobré výsledky. Ja sám som na čele holdingovej spoločnosti, v ktorej sme už vytvorili 450 pracovných miest. Všetko bez privatizácie a dotácií. Kvalitu našej práce a celkové úspešné výsledky nemožno prehliadnuť. Už som raz poznamenal, že príde obdobie, keď budeme musieť ukázať konkrétne výsledky práce, inak sa utopíme v sľuboch. V jednom období sme už v týždni lietali 31 pravidelných liniek (Moskva z Bratislavy a Popradu, Mníchov z Bratislavy a Košíc). Dočasne sme prerušili spojenie do Mníchova, pretože cesty lízingu do SR sú čudné. V blízkom čase môžeme pokračovať.

Hd: Načrtnite, ktoré kroky treba naplniť, aby sa naplnil váš (i môj) sen.

V. Veteška: Snívať nechajme iných. Z pragmatického hľadiska vôbec nejde o sen. Naša spoločnosť navrhla, a v tom sme sa zhodli so zástupcami MDPT, aby tri lietadlá TU 154 M sa vložili do spoločnosti Slovenské aerolínie ako nepeňažný vklad. Ostatní akcionári vložia tak ako dosiaľ ďalšie cash finančné zdroje. Tým sa udejú dve veci. Spoločnosť Slovenské aerolínie si okamžite zlepší rating, a to bude signál pre finančné ústavy a lízingové spoločnosti pre možnosť dodávky dvoch 50-miestnych nových lietadiel typu JET, na ktoré sme si už vybudovali prepravné a finančné toky. Tiež sa zmenia akciové podiely a štát môže pristúpiť k ďalšiemu kroku po revitalizácii spoločnosti, teda k celkovej privatizácii. V tejto súvislosti som už však spomenul, že v absolútnej väčšine štáty aj s liberalizovanou ekonomikou držia aj zo strategických dôvodov kontrolný balík v leteckých spoločnostiach. Navyše na to v prístupovom procese do EÚ existuje šanca určitých protekcionistických postupov na podporu leteckej spoločnosti v záujme jej prípravy na plnohodnotnú európsku ekonomickú integráciu. Teda ak tu niekto sľubuje, že bude investovať 1 mld. Sk a že zamestná 300 osôb (donedávna to bolo ešte 1000) a že letenka z Bratislavy do Košíc bude stáť 1000 Sk, tak moja poznámka je, že my sme už 400 mil. Sk investovali, my sme už 200 pracovných miest vytvorili, my už vozíme za dobrú cenu našich cestujúcich (v roku 2001 to bude až 140-tisíc) a navyše na to Slovenské aerolínie majú ekonomické predpoklady pokračovať, pričom investície v rokoch 2001, 2002 a 2003 prekročia viac ako 50 mil. USD.

Hd: Je to vôbec možné? Vy ste fantasta… Niečo také v našich pomeroch, veď už roky trvá boj na život a na smrť, o život na krídlach.

V. Veteška: Toto som počúval už v roku 1995. Tí, čo to hovorili, sú tam, kde boli alebo sa stratili. My sme vybavili peniaze a doviezli lietadlá, zabezpečili sme peniaze (a dosť peňazí), získali sme najlepší letový a pozemný personál, vybudovali sme si materiálno-technické a administratívne zázemie, rozlietali sme spoločnosť. Neskôr (a budem to opakovať celý život) po nepremyslenom zákroku MDPT sme vstali z popola, udržali sme zamestnanosť, zaplatili sme škody a rastú nám výkony so spokojnými zákazníkmi. Ešte som nepočul jediné slovo, ktoré by tieto úspechy vyvracalo. Všetci, čo pracujeme pre tento projekt, máme obrovskú morálnu motiváciu. Máme radi svoju krajinu. To je však cudzie pre tých, ktorí ju rozpredávajú. Je však pravdou, že sa nemusíme dočkať úspechu. Ak však bude opäť na príčine podobný príznak ako v roku 1999, akcionári nájdu reálne a účinné opatrenia. To už však bude mimo mňa.

Hd: Ste uznávaný aj poctený komunitou Hospodárskeho klubu prestížnou cenou Prominent ekonomiky. Nešlo tak náhodou o podnikateľskú solidaritu a podporu sna?

V. Veteška: O členoch Hospodárskeho klubu (400) mám veľmi vysokú mienku. Mnohých poznám osobne a všetkých si vážim. Ocenenie Prominent ekonomiky som získal trikrát za sebou (1998, 1999, 2000), okrem toho mi bol udelený Zlatý biatec. Že by toľkokrát náhoda? Ďakujem členom Hospodárskeho klubu za ocenenie a rovnako aj čitateľom Hospodárskeho denníka. Byť v spoločnosti múdrych ľudí mi dodáva sebadôveru a chuť pokračovať ďalej aj napriek prekážkam. Mnohí ma inšpirujú a dúfam, že nielen mňa. Keby nás bolo ešte viac, možno by táto krajina lepšie napredovala.

Hd: Máte dobré meno ako podnikateľ v cestovnom ruchu. Nie je to u nás taká hra na vlastnom piesočku, veď je tu pokles návštevníkov atď. Nechcete vari tvrdiť, že máme na to, aby sme boli turisticky atraktívni! To tu už bolo, stredoeurópske Švajčiarsko! Môže cestovný ruch živiť biedne Slovensko, keď áno, tak za akých podmienok?

V. Veteška: To je veľmi široká téma. Pokúsim sa však čiastočne zodpovedať otázku. Už deväť rokov trpezlivo nabádam a povzbudzujem, že cestovný ruch je veľmi prosperujúce ekonomické odvetvie vo svete. Aj u nás tak môže byť, závisí to od úspešnosti a rýchlosti krokov, ktoré je potrebné urobiť. Áno, správne hovoríte, nesmieme sa hrať na vlastnom piesočku. Mali by sme hovoriť o priemysle cestovného ruchu a o hotelovom priemysle. My však nevieme zosúladiť ani hotelierov s vlekármi (majiteľov), autobusovú so železničnou dopravou, spomaľujeme výstavbu diaľnic, skôr likvidujeme ako podporujeme vlastnú leteckú dopravu. Peniaze vyčlenené na podporu rozvoja cestovného ruchu sú v takom malom objeme, že (ako som počul) sa prideľujú za úplatky a podobne. Chcem hovoriť výlučne o ACR (príjazdy do SR). Hlavný problém je v ľuďoch a regiónoch. Musí byť vôľa a motivácia poskytovať služby. Takže treba vzbudiť sebadôveru, pomôcť vo vzdelanosti a vytvoriť motivačné finančné prostredie. Toto som si vyskúšal na vlastných firmách a svojich spolupracovníkoch. Nám počet prichádzajúcich turistov ustavične rastie. Rovnako mám skúsenosti z regiónov Liptova a Oravy. Naša firma poskytla finančnú výpomoc a veľmi rýchlo vyrástli svojpomocne špičková vináreň a reštaurácia a tiež penzión. Efekt sa dostavil v prvom roku prevádzky. Ľudia sa nestali milionármi, ale získali prácu, slobodu a trochu viac peňazí ako dosiaľ. Veď o tom to je. Vždy som zdôrazňoval, že najskôr treba upratať doma, vytvoriť podmienky, a potom pozvať hostí. Ako som povedal, hlavná sila cestovného ruchu je a bude v regiónoch. Centrálne treba vytvoriť podmienky na vzdelávanie, investície a budovanie infraštruktúry. Dočasne treba investorom v cestovnom ruchu odpustiť dane, ak preukázateľne zrealizovali projekt, ktorý vopred ohlásili. Treba odpustiť dočasne tak, ako pri leteckej technike, všetky dovozové poplatky pri nákupe hotelovej technológie. Tento proces treba začať po etapách a paralelne zabezpečovať doslova štátny marketing a propagáciu. Malí a strední podnikatelia na to ešte dlho nebudú mať, malo by byť normálne poskytovať príspevky na dopravu turistov do SR. Mimoriadne zjednodušiť vízovú povinnosť pre vybrané skupiny turistov. Cestovný ruch môže uživiť desiatky tisíc živnostníkov a podnikateľov a v rámci synergického efektu to pomôže celej krajine. Zabudnime na Švajčiarsko. Vybudujme si malé a čisté Slovensko, kde ľudia budú poskytovať kvalitné služby. K tomu je však potrebná úspešná reforma štátnej správy a samosprávy. Sám sa držím hesla a vrelo ho odporúčam aj iným „Rob služby a peniazom sa nevyhneš“.

Peter Kasalovský, máj 2001