Tvorba sociálneho fondu

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Sociálny fond tvoríme z hrubých miezd, ale počet pracovníkov sa u nás mení, tak to vždy vypočítam až po výplatách, keď viem aké budú, takže ho netvorím preddavkovo. Kto kontroluje túto tvorbu a je potrebné členiť z čoho sa počíta a z čoho nie?

- Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. v znení zákona č. 280/1995 Z. z. a zákona č. 375/1996 Z. z. Základ pre tvorbu sociálneho fondu upravuje § 4 tohto zákona tak, že ním je súhrn hrubých miezd (platov) zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 sa prostriedky fondu prevádzajú na osobitný účet vo výške jednej dvanástiny do 15 dní po začatí každého mesiaca vo forme preddavkov z predpokladanej ročnej výšky základu na určenie povinného prídelu. Toto ustanovenie robí problém malým podnikom s premenlivým počtom zamestnancov, zákon však nestanovuje nijaké výnimky, a tak hocijaký iný postup je v rozpore so zákonom. Zákon o sociálnom fonde je v kompetencii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Zákon neobsahuje nijaké ustanovenia o orgánoch príslušných na jeho kontrolu a neobsahuje ani nijaké sankčné opatrenia. Navrhovateľ zrejme predpokladal, že vo veľkých podnikoch, kde fungujú odborové organizácie a uzatvárajú sa kolektívne zmluvy bude dohliadať na riadnu tvorbu a použitie sociálneho fondu odborový orgán. Kontrolu v malých podnikoch zákon neošetril. Malým podnikom s malým počtom zamestnancov spôsobuje väčšie problémy ustanovenie § 6 ods. 1 zákona, ktoré ukladá, aby sa prostriedky fondu viedli na osobitnom účte fondu zamestnávateľa. Samotné znenie zákona umožňuje výklad, že slovo „účet“ sa chápe v zmysle terminológie účtovníctva ako metodický prostriedok, kde sa okrem iného zachytávajú stavy a pohyby jednotlivých zložiek majetku a záväzkov, môže to byť teda aj analytický účet osobitnej pokladnice. Vykonávacie predpisy k zákonu o účtovníctve – postupy účtovania tak v sústave podvojného účtovníctva (postup pri účtovaní na účte 441 – Sociálny fond), ako aj v sústave jednoduchého účtovníctva (čl. VIII – Kniha sociálneho fondu) však predpokladajú výlučne fyzické uloženie peňažných prostriedkov patriacich sociálnemu fondu na bankovom účte. U malých podnikateľov to spôsobuje, že trovy spojené s vedením tohto účtu niekedy niekoľkonásobne prevyšujú prostriedky sociálneho fondu. Dodržiavanie ustanovení zákona o účtovníctve a vykonávacích predpisov k nemu podlieha kontrole daňových orgánov a za ich porušenie môže byť uložená pokuta (§ 37 zákona o účtovníctve).

Prosím o radu, kam mám zatriediť v jednoduchom účtovníctve výdavky na nákup pohonných látok? Je to nákup materiálu alebo prevádzková réžia? Môže byť nesprávne zatriedenie považované za veľkú chybu pri daňovej kontrole?

- Podľa vykonávacích predpisov k zákonu o účtovníctve - postupov účtovania v sústave podvojného i jednoduchého účtovníctva - sa za materiál považujú:

suroviny (základný materiál), ktoré pri výrobnom procese prechádzajú úplne alebo sčasti do výrobku a tvoria jeho podstatu,

pomocné látky, ktoré prechádzajú tiež priamo do výrobku, netvoria však jeho podstatu,

prevádzkové látky, ktoré sú potrebné na prevádzku organizácie ako celku,

náhradné dielce určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného stavu,

obaly, ktoré slúžia na ochranu a dopravu nakúpeného materiálu, tovaru, vlastných výrobkov,

hmotný majetok, ktorý nespĺňa kritériá pre zaradenie do hmotného investičného majetku.

Z uvedeného vidno, že pohonné látky by sa mohli považovať prípadne za prevádzkové látky. Bolo by to najmä v prípade, keby išlo o veľký podnik s vlastnými čerpacími stanicami, kde by sa pohonné látky nakupovali v cisternách a určitý čas skladovali. V tom prípade by sa o skladovaných pohonných látkach muselo účtovať aj v knihe zásob. Tam, kde sa pohonné látky nakupujú priebežne priamo do nádrže motorových vozidiel a ihneď po načerpaní sa začínajú spotrebúvať, možno výdavky na ich obstaranie zatriediť do položky „prevádzková réžia“. Je to podobne ako napr. s kancelárskymi potrebami, žiarovkami, čistiacimi prostriedkami a pod., ktoré sa vo veľkých podnikoch nakupujú vo veľkom na sklad a postupne sa vydávajú do spotreby a v malých podnikoch sa zakúpia vždy len podľa okamžitej potreby. Oporu pre takýto postup možno nájsť v ustanovení postupov účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva (Opatrenie MF SR č. 65/396/1994 v znení neskorších zmien) kde sa v čl. I bod. 10 písm. f) stanoví, že drobný režijný materiál sa zachytáva v položke „prevádzková réžia“.

Členenie príjmov a výdavkov požadované pre ich zdaňovanie v § 15 ods. 2 zákona č. 563/1991 Zb. o účtovníctve v znení neskorších zmien má význam najmä pre daňové hodnotenie v prvej rozlišovacej úrovni, teda na príjmy a výdavky, ktoré majú vplyv na základ dane z príjmov a príjmy a výdavky, ktoré nesmú ovplyvniť základ dane z príjmov. Daňová kontrola sa pravdepodobne nezameria na zatriedenie predpísané vykonávacím predpisom o účtovníctve, ale bude skúmať každý príjem a výdavok podľa ustanovení zákona o daniach z príjmov. Členenie príjmov a výdavkov v peňažnom denníku jednoduchého účtovníctva do položiek druhového členenia má význam skôr pre iné kontrolné orgány. Je tiež podkladom pre zostavenie výkazu o príjmoch a výdavkoch.

Ing. Tatjana Pecháčová