Akvizičný zákon v EÚ

Predstavitelia Európskej rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie z utorka na stredu tohto týždňa dosiahli dohodu o dlhoočakávanom akvizičnom zákone. Nové pravidlá, ktoré sú výsledkom dvanásť rokov trvajúcich diskusií, by mali uľahčiť cezhraničné akvizičné ponuky v Európskej únii a odborníci ich považujú za nevyhnutný krok smerom k vytvoreniu celoeurópskeho trhu finančných služieb. Kľúčovým termínom vytvorenia paneurópskeho finančného trhu je rok 2005.

K dohode prišlo ani nie dvadsaťštyri hodín pred oficiálnym posledným termínom a predstavitelia Európskej únie sa dohodli na kompromisných návrhoch pre uplatnenie obranných opatrení, čiže tzv. „jedovatej pilulky“ v prípade realizácie nepriateľskej akvizičnej ponuky. Ešte pred rokovaním európsky komisár zodpovedný za vnútorný trh EÚ F. Bolkestein vyjadril len mierny optimizmus nad možnosťou prijatia tohto kľúčového zákona.

Európske spoločnosti budú musieť konzultovať so svojimi akcionármi akvizičnú ponuku a získať ich súhlas na použitie „jedu“. Vlády členských krajín budú mať štyri roky čas na uplatnenie tejto časti zákona a pravdepodobne ďalšie ročné zmrazenie ustanovenia o povinnej konzultácii vedenia s akcionármi. Tento fakt by mal vládam členských krajín pred zavedením smernice umožniť odstrániť existujúce prekážky v akvizičnej legislatíve a viac zladiť túto dôležitú oblasť.

Nové pravidlá  budú obsahovať aj ustanovenia, ktoré zaručia konzultácie vedenia spoločností so zástupcami pracovnej sily v súvislosti s akvizíciou.

Predstavitelia niektorých členských štátov uviedli, že nie sú úplne spokojní s dohodnutými pravidlami, na druhej strane však uznávajú, že kompromis bol potrebný.

Akvizičný zákon postavil Európsky parlament a členské krajiny do dvoch táborov a spôsobil nezhody aj medzi samotnými členmi.

Nemecko, ktoré pôvodne súhlasilo s návrhom zákona, v máji prekvapujúco urobilo obrat o 180 stupňov pri ustanovení, že spoločnosti musia konzultovať so svojimi akcionármi pred uplatnením obranných opatrení v prípade nepriateľskej akvizičnej ponuky. Nemecký predstavitelia majú totiž pocit, že jeho firmy budú v nevýhode oproti štátom, ktorých zákony chránia podniky pred nepriateľskými akvizíciami. Krajina však nedokázala získať podporu ostatných vlád.

Nové pravidlá pred ich uvedením do národných legislatív musí odsúhlasiť Európsky parlament.

(TASR)