Akú úlohu chceme prijať?

Poznámka Martina Sládeka

Basketbalisti Slovenska absolvujú v týchto dňoch turnajovú súťaž, v ktorej by si mali vybojovať právo hrať riadnu kvalifikáciu na európsky šampionát v roku 2003. Obrazne vyjadrené, nachádzame sa v suteréne, z ktorého chceme vystúpiť do vstupnej haly, kde na nás čaká vyspelejšia spoločnosť basketbalovej Európy. V tejto nelichotivej pozícii pochopiteľne nie sme osamotenými bežcami, zo šestnástich krajín sú vytvorené štyri predkvalifikačné skupiny, okrem iných Maďarsko, Gruzínsko, Bielorusko, Švajčiarsko či Fínsko. Do nelichotivej situácie spadli napríklad aj Česi, účastníci minulých ME. Práve oni sú naším súperom v predkvalifikačnej B-skupine, lenže práve oni nám v úvodnom stretnutí tejto etapy uštedrili v lučeneckej športovej hale prehru o desať bodov (85:95). Hoci tréner hostí Michal Ježdík ešte stále vraj nechápe prečo musia naše reprezentácie navzájom existovať ako súperi, netajil sa však spokojnosťou, že napriek súčasnému suterénovému postaveniu národného tímu, basketbal v Česku napreduje. Argumentov mal poruke hneď niekoľko - vyrovnaná úroveň domácej ligovej súťaže, dramatické finálové zápolenia v play-off o umiestnenie na medailových pozíciách, pri ktorých nechýbali ani kamery ČT, záujem zahraničných klubov (Nemecko, Slovinsko, Španielsko, USA...) aj o ďalších hráčov, nielen o Zídeka. Kormidelník českého tímu nespomenul ešte jeden zaujímavý fakt, basketbal u našich západných susedov získal silné sponzorské zázemie firmy dodávajúcej pitnú vodu, a aj preto rastie do kvality. So zjavným uspokojením M. Ježdík poznamenal, že v nasledujúcom ročníku obsadí český basketbal všetky oficiálne európske klubové súťaže v plnom rozsahu a navyše jeden celok aj mužskú Severskú ligu. Aká je to sila, porovnajme s prístupom i možnosťami našich klubov. Rovnaký počet zastúpení (9) od FIBA akceptujú s najväčšou pravdepodobnosťou iba dva naše kluby, muži Slovakofarmy Pezinok v Koračovom pohári a ženy SCP Ružomberok v Eurolige. Možno basketbalistky Slovana JOPA v Pohári Ronchettiovej. Môžeme buď závidieť úsmev na tvári českého kormidelníka národného tímu, alebo priznať farbu, že to u nás ide zatiaľ s basketbalom dole kopcom. V tom prípade treba čo najrýchlejšie nastúpiť v kluboch a tiež vo vedení Slovenskej basketbalovej asociácie cestu k premyslenej a systematickej robote.