Hospodársky denník
USD50,32 Sk
EUR42,946 Sk
CHF28,317 Sk
CZK1,259 Sk
  Štvrtok  7.Júna 2001

Sme hladnejší ako Rumuni?

Svetová organizácia pre výživu pripúšťa chyby na mape hladu

Mimoriadne nás v utorok zaujala agentúrna správa, podľa ktorej na Slovensku hladuje viac ľudí ako v Rumunsku. Podľa nej veľmi vysoký, viac ako 35-percentný podiel ľudí trpiacich podvýživou je najmä v krajinách Afriky, ale aj v Mongolsku, Afganistane či Jemene. Podľa výkonnej riaditeľky Svetového potravinového programu Catherine Bertiniovej, ktorá bola u nás v uplynulých dňoch na návšteve, poznajú hlad obyvatelia Čečenska, Srbska, Kosova, Čiernej Hory, Albánska a Macedónska, ale aj v krajinách Kaukazu - Gruzínsku, Arménsku a Azerbajdžane. Situácia sa však mení spolu s jej vývojom v jednotlivých krajinách. Podľa týchto informácií Slovensko je krajinou s veľmi nízkym podielom ľudí trpiacich podvýživou, ktorý sa pohybuje v rozpätí od 2,5 do 4 %. V tejto skupine sa nachádza z európskych krajín i Slovinsko, Juhoslávia a Albánsko. Ale lepšia situácia je podľa mapy hladu vo svete, spracovanej Svetovou organizáciou pre výživu (FAO), vraj v Rumunsku, Lotyšsku, Bielorusku a vo všetkých krajinách západnej a strednej Európy.

Takže sme hladnejší ako Rumuni? „Mapa hladu sa robila na základe informácií, ktoré jednotlivé krajiny posielajú do centrály FAO,“ uviedol pre Hd Ing. Ľubomír Miček, generálny riaditeľ sekcie integrácie do EÚ Ministerstva pôdohospodárstva SR a bývalý stály predstaviteľ SR pri FAO a Svetovom potravinovom programe na veľvyslanectve SR v Ríme. „Slovensko sa tak zaradilo do skupiny krajín s podielom ľudí trpiacich podvýživou medzi 2,5 a 4 percentami, na základe výsledkov správy nášho Štatistického úradu v roku 1998. Rumunsko zrejme nahlásilo, že má väčšiu kalorickú spotrebu ako ostatné krajiny a zaradilo sa pred nás,“ dodal a vysvetlil: „FAO nepreveruje informácie jednotlivých štátov, len ich sumarizuje a hodnotí podľa vlastnej metodiky.“

Na internetovej stránke, kde je správa o hlade zverejnená, aj FAO priznáva, že spôsob kategorizácie jednotlivých krajín nemusí byť celkom objektívny. FAO totiž určuje počet podvyživených ľudí odhadom na základe dostupných údajov o obyvateľstve, výrobe potravín, obchode a distribúcii potravín, ako aj na základe príjmov jednotlivých vrstiev obyvateľstva a, ako sa uvádza na internetovej stránke, informácie tohto druhu v prípade viacerých krajín nie sú celkom spoľahlivé. „V strednej a vo východnej Európe sa problém ešte viac komplikuje vzhľadom na prebiehajúce zmeny v systéme a metodike získavania údajov,“ vysvetľuje FAO a dodáva: „Odhady počtu a podielu podvyživených ľudí v strednej a vo východnej Európe treba brať s rezervou.“

Čiže, ak nás to môže potešiť, Rumuni a Albánci sa predsa len majú horšie ako my.

(tu, by)

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.