Nové motivačné impulzy

Komentuje Rudolfa Vallová

Otázka byť či nebyť je hraničnou otázkou života a smrti. Rozlúčiť sa so starým je ťažké a o to ťažšie je vymyslieť niečo nové. Zdá sa, že to platí aj v prípade vytvorenia Národného úradu pre cestovný ruch, ktorého existenciu si doslova vynútila NR SR svojím uznesením č. 1336, v ktorom žiada vládu SR o jeho zriadenie už k 1. januáru nasledujúceho roka. Jeho zriadením by malo dôjsť k realizácii dlhoočakávaných zmien, ktoré by „naštartovali“ nové motivačné impulzy, zabezpečili efektívnejšiu medzirezortnú koordináciu či regionálnu spoluprácu v prospech rozvoja cestovného ruchu a konečne by našli aj dostatok finančných zdrojov na propagáciu Slovenska ako krajiny cestovného ruchu vrátane podpory žiaducich podnikateľských aktivít priamo v regiónoch. Legislatívny návrh právnej normy na zriadenie Národného úradu pre cestovný ruch by mala vláda prerokovať už v septembri a v októbri by mal návrh už ležať na stoloch poslancov NR SR. V takom krátkom čase by sa dalo očakávať, že Rada pre cestovný ruch MH SR už prerokovala postup akčného plánu založenia spomínaného úradu. Rade, ktorá zasadala len pred niekoľkými dňami, bol sekciou cestovného ruchu ministerstva hospodárstva predložený zatiaľ len konzultačný materiál, v ktorom sa navrhuje národný úrad zriadiť doslovne dočasne a následne po skončení obdobia „naštartovania a rozbehu“ cestovného ruchu ho včleniť do príbuzného charakteru odvetvia zodpovedajúceho rezortu tak, ako je to aj v krajinách s vyspelým cestovným ruchom. Žiadne „naštartovanie a rozbeh“ nie sú imaginárne a mali by niesť so sebou celý rad konkrétnych predstáv a úloh. Ak sa z národohospodárskeho hľadiska rozhodujeme robiť to, čo sa nám „v danej chvíli javí“, a nie to, čo je výsledkom dôkladnej analýzy a pragmatickej úvahy, určite to bude mať nielen dočasné, ale v prvom rade veľmi krátke trvanie. Dualita úloh, s ktorou sa v konzultačnom materiáli stretávame, tu nemá žiadne opodstatnenie.

Čo očakávame od zriadenia Národného úradu pre cestovný ruch? To isté, čo očakávame od odborníkov - národohospodárov, ktorí by dokázali plniť úlohy moderného štátu chystajúceho sa na vstup do EÚ. Povzbudením cestovného ruchu, predovšetkým v jeho aktívnej forme, by nám totiž zahraniční turisti mohli prispieť nielen k vytváraniu nových pracovných miest, ale aj k zvýšeniu podielu zahraničného cestovného ruchu na tvorbe HDP tak, aby poplatok Slovenska ako člena EÚ vo výške 1,1 % z HDP by mohol byť doslova „zaplatený z vrecka zahraničných turistov“.