Veľké firmy nie sú zárukou

„Nejde ti to, tak skrachuj," východiskom?

„Od tretieho ročníka, keď sa študenti začínajú špecializovať, jedna z mojich prvých viet je pre nich prekvapujúca a dosť zarážajúca. Hovorím im: Dámy a páni, keď skončíte túto školu, žiadna veľká firma vás nebude chcieť. Veľká firma nepríde a nepovie, z vášho odboru chceme dvanásť absolventov a z vášho dvadsať. Preto začnite sami o sebe rozmýšľať a uvažujte už teraz nad zriadením si vlastných malých firiem. A upozorňujem ich, čím všetkým sa môžu uživiť.“ V rozhovore pre Hospodársky denník dekan Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach prof. Ing. Pavol Rybár, PhD., ďalej uviedol, že na škole študujú aj deti baníkov a rodičov, ktorí vlastnia drobné prevádzky a chcú, aby firmy začali po nich viesť odbornejším spôsobom, pričom ročne končí fakultu okolo tristo absolventov. Niektoré diplomové práce sú preto ladené na tému

práce u otca.

„V malých firmách sa uplatnia v práci s počítačmi, poradenstve v oblasti ekológie, baníctva a ochrany životného prostredia. Väčšia časť absolventov si nájde prácu v odbore, pretože tie sú na škole široko koncipované. Nemáme nezamestnaných absolventov geodézie, kartografie a katastra. Tí sú okamžite rozchytaní.“ Profesor P. Rybár zdôrazňuje, že do vzdelania treba investovať aj vtedy, keď je štát v ekonomickej mizérii. To nie sú vyhodené peniaze. Je totiž veľa prípadov, že človek, ktorý vyštudoval určitý odbor, prišiel do iného s veľmi objavnými názormi. „O malého podnikateľa sa treba starať. Úradníci štátnej správy či ministerstiev sa pýtajú: Prečo sa my máme o kohosi starať, keď je súkromník? Ale potom čo robí ministerstvo? Z toho vyplýva, že sa nikto o nič nebude starať?,“ kladie rečnícku otázku dekan. „Nemáme koncepciu surovinovej politiky, ale, žiaľ, máme koncepciu, podľa ktorej ak si súkromná firma a nejde ti to,

tak skrachuj.

Predsa niekto hore má predvídať, čo bude potom s ľuďmi. Pozrime sa na to cez baníctvo. Uzavreli sme niektoré bane. Kto očakával od baníkov, že od zajtra začnú robiť ako hotelieri alebo počítačoví žongléri? Baník nič v podstate iné nevie, bolo mu treba pripraviť pôdu, aby mal kam padnúť. O to by sa mal niekto starať.“ Hovorí, že záujem o technické vysoké školy upadá. „Naša fakulta bola pôvodne banícka. My sme však v istej konjunktúre, čo je zaujímavé. Práve široká paleta našich odborov študentov priťahuje. V tomto roku ich máme prihlásených okolo 2200, ale berieme 500.“ Slovenský priemysel zatiaľ vie

na solídnej

úrovni absorbovať absolventov tejto fakulty. Nevychováva absolútnych odborníkov pre konkrétnu oblasť, lebo v opačnom prípade by mali problém nájsť si prácu. Každému dá fakulta toľko výbavy, že sa uživí aj v inom odbore, konštatuje profesor. „Pre nás je potešiteľné, že v súčasnosti skoro všetky hutnícke podniky na Slovensku

sú v rozbehu

a nie v útlme, pričom zlievarenstvo sa rozvíja,“ povedal nám, pre niekoho možno prekvapujúco, dekan Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach prof. Ing. Ľubomír Mihok, DrSc. „Väčšine našich absolventov sa však nechce vycestovať za prácou. Mali sme napríklad požiadavku z Plzne, pričom platy ponúkali dvojnásobné ako u nás. Neodišiel tam nikto.“ Záujem o absolventov tejto fakulty prejavila aj jedna nemecká zlievarenská firma. „Nerád to hovorím, ale možno

až 30 percent

našich absolventov je v zahraničí a uplatnili sa tam. Napríklad v Nemecku, Kanade i v Austrálii. Nechcú pracovať napríklad v Dubnici nad Váhom, ale v zahraničí. Pokiaľ by sa nám vrátili, prídu so skúsenosťami, spravidla však neprichádzajú.“ Ako hovorí Ľ. Mihok, v rozhovore s prezidentom U.S. Steel Košice Johnom H. Goodishom i ďalšími vedúcimi pracovníkmi prvé ich slová boli o tom, aké je to fantastické, že tu (v Košiciach) máme Hutnícku fakultu, lebo my v USA nemáme žiadnu. „Tam sa toto štúdium vyprofilovalo ináč, napríklad do podoby materiálového inžinierstva, ale klasických hutníkov nemajú.“

Vladimír Turanský