Hospodársky denník
USD50,718 Sk
EUR43,001 Sk
CHF28,224 Sk
CZK1,261 Sk
  Piatok  8.Júna 2001

Baňa Mária čaká na princa

Skoro všetky rudné bane na Slovensku sú zatvorené

Situácia okolo Bane Mária v Rožňave, ktorá bola našou poslednou, kde sa ťažila polymetalická ruda s významným podielom striebra, je zložitá. Podľa generálneho riaditeľa a. s. Želba Spišská Nová Ves Ing. Vojtecha Krála, štát pomohol finančne pri konzervácii tohto banského diela. „lntenzívne sme hľadali technológiu, pretože ide o zložitý tetraedritický systém, v ktorom sú väzby medzi jednotlivými prvkami veľmi pevné. Ruda obsahuje striebro, antimón, meď a ortuť. Baňa potrebuje investovať a na úrovni doby treba jej aj nová technológia.“ Ako uviedol pre Hospodársky denník, v ťažbe sa v nej v súčasnosti nepokračuje. S konzerváciou sa začalo v roku 1992, pričom baňa bola stále udržiavaná, čerpala sa z nej voda a pod. Stálo to však veľa financií. Ročne Želba vynakladala na udržiavanie ložiska približne 20 miliónov korún, pričom dovedna tieto náklady predstavovali viac ako 100 miliónov Sk. „Financie do udržiavania tohto banského diela sme vkladali v presvedčení, že začne raz fungovať a vrátia sa nám. Dostali sme sa do situácie, že zahraničný investor neprichádzal, aj keď sme ich mali na lane viacerých.“

Zásoby rudy nie sú veľké, podľa výpočtov asi na desať rokov ťažby. Predstavenstvo spoločnosti po dôkladnom uvážení rozhodlo, že takto to ďalej nemôže ísť a Želba sa rozhodla baňu konzervovať mokrým spôsobom. Znamená to, že sa prestalo vetrať, zastavilo sa čerpanie vody a ložisko je zabezpečené. Voda by mala v ňom stúpať prirodzeným spôsobom, pričom príslušné ministerstvá s takýmto postupom súhlasili. Situácia sa však možno zmení, lebo sa objavil domáci záujemca, ktorý hovorí, že

chce ťažiť.

„My tvrdíme, že sa tomu nebránime, ale nemôže to ísť nezúplatným prevodom. Odovzdanie bane musí byť obojstranne výhodné. Museli sme sa rozhodnúť, či budeme zachraňovať živú baňu v Nižnej Slanej, ktorá predstavuje dnes to hlavné v slovenskom rudnom baníctve, alebo budeme ďalej strkať peniaze do spiacej bane.“ V. Král hovorí, že takmer všetky rudné bane sú už na Slovensku zatvorené, pričom Baňa Mária, ak by sa v nej obnovila ťažba, bola by jedinou polymetalickou u nás. Pôvodné projekty počítali s ročnou ťažbou 110-tisíc ton rudy, z ktorej by sa vyrobilo asi 7000 ton koncentrátu. Jeho spracovaním formou hydrometalurgie možno získať tzv. predajné prvky.

Predstaviteľ Želby hovorí, že hlavným problémom slovenského rudného baníctva sú chudobné ložiská, zastaraná technológia a nediferencovaný

prístup štátu

k banskému podnikaniu. „Tak ako všetky ostatné podnikateľské odvetvia aj my sme zaradení do jedného balíka, čo štáty zvyšujúce úroveň zamestnanosti riešia formou nepriamych dotácií, napríklad úplnými daňovými prázdninami na desať rokov. V prvovýrobe a v banskom podnikaní sa má vychádzať z princípu, že hodnoty sa tvoria na konci reťazca, pričom pridaná hodnota je v banskom podnikaní minimálna. Preto robíme na hrane efektívnosti,“ zdôraznil. Pripomína, že toto odvetvie sa desať rokov pohybuje v nekompromisnom trhovom prostredí, vstupy rastú, ale výstupy nie, lebo tie sú determinované svetovými cenami.

Akciová spoločnosť Želba je

posledná firma

tohto druhu na Slovensku a dokonca aj na území bývalého Česko-Slovenska, ktorá ešte existuje. Má dve ložiská, hlavné so sideritom v Nižnej Slanej a ferobarytové v Rudňanoch s hlavnou surovinou barytom a vedľajšou železom. Otvorila aj nerudné povrchové ložisko na sadrovec v Rudňanoch. V. Král chápe, že z hľadiska ekonomiky štátu nemalo význam donekonečna dotovať neefektívnu ťažbu. Pripomína však, že či bolo správne „tak drasticky odseknúť ťažbu“, lebo pre ľudí, ktorí stratili prácu, štát nevytvoril adekvátne pracovné miesta. Želba, ktorá sa pôvodne volala Železorudné bane, bola najväčšou ťažobnou firmou rudného baníctva v Česko-Slovensku a pracovalo v nej asi 9000 ľudí. V priebehu troch rokov však museli odísť až

dve tretiny

zamestnancov, pričom teraz ich má len 1400. „Nemôžem sa stotožniť s tým, a nehovorím len za rudné baníctvo, že štát nevytvára pre ťažobné firmy diferencované podmienky. Určite by to stálo štátny rozpočet menej ako následné náklady na riešenie nezamestnanosti, kriminality a všetkého, čo s tým súvisí. Nemusia ísť do rozvoja, ale malo by sa im umožniť seriózne doťažiť to bohatstvo, ktoré sa nám ešte ponúka a je na niekoľko desaťročí,“ zdôraznil generálny riaditeľ Želby.

Andrej Pokojný

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.