Letisko Bratislava vstupná brána do srdca Európy

Letisko hlavného mesta je pýchou štátu na celom svete...

„Máte krásne letisko, dve dráhy, to nemáme ani my! Jediné, čo vám tu chýba, sú lietadlá!“ to boli slová riaditeľa Ženevského medzinárodného letiska pána Jean-Pierra Jobina, ktoré odzneli minulý rok na pôde Letiska M. R. Štefánika v Bratislave.

Deväť priamych liniek, 3 kontinenty počas celého roka a 25 letovísk počas letnej sezóny, to sú vzdušné spojnice Slovenska so svetom. Letiskom M. R. Štefánika prejde ročne 300-tisíc cestujúcich a navštívi ho približne 600-tisíc návštevníkov, avšak jeho kapacita je 1,8 milióna cestujúcich. Letisko je pre cestujúceho atraktívne, ak dĺžka dopravy od miesta bydliska na letisko nepresiahne 60 minút. Do spádovej oblasti sa preto zaraďujú tie časti územia, kde je toto obmedzenie splnené. Spádová oblasť Letiska Bratislava zasahuje do územia štyroch štátov: Slovenskej republiky (2,457 mil. ľudí), Českej republiky (2,048 mil. ľudí), Rakúska (4,469 mil. ľudí) a Maďarska (4,118 mil. ľudí) a tvorí ho približne 13,092 mil. ľudí. Okrem spomenutých štatistík si treba uvedomiť fakt, že nikde na svete nie je podobná situácia, čo sa týka položenia letiska ako u nás. Vo vzdialenosti 45 kilometrov sa nachádzajú dve medzinárodné letiská dvoch hlavných miest, dvoch rozdielnych štátov, kde jeden z nich patrí do Európskej únie a je štátom Shengenskej dohody a druhý nie.

Tieto údaje si môžete nájsť na internetových stránkach a v informačných materiáloch letiska, ale kde nájsť odpoveď na otázku, ako pri daných podmienkach naplniť terminál letiska, ktorý má kapacitu skoro 2 milióny cestujúcich. Dôležitým faktom, ktorý zisťujeme každoročne na letisku, je, že 41 % cestujúcich zo vzorky 1000 občanov Slovenska letí z bratislavského letiska po prvý raz. Síce toto číslo pomaly klesá, ale pripomenúc si, že hranice sú otvorené 10 rokov, je toto číslo ešte stále dosť vysoké. Občania Slovenska tvoria zo spádovej oblasti letiska 19 %, t. j. približne 2,5 milióna cestujúcich. Aktívny cestovný ruch na Slovensku je takpovediac nulový, čo sa týka návštevníkov využívajúcich leteckú dopravu, vynímajúc kúpeľných hostí z Kuvajtu, Izraela a Nemecka. Nepravidelná doprava tvorí 47 % celkového objemu cestujúcich letiska. Ekonomický rozvoj letiska totiž nie je postavený na nepravidelných, ale na pravidelných linkách s business cestujúcimi. Napriek tomu priemerný medziročný nárast od roku 1993 do roku 1998 bol 20 %. V roku 1999 bol pokles vo výkonoch a minulý rok sa zaznamenal mierny nárast o 3 %. Nárast 79 % dosiahla nákladná doprava a 87 % letecká pošta.

Ponúknuť čo najširšie spojenie so svetom, to je prvoradá úloha letiska. Z Letiska M. R. Štefánika môžete odletieť do celého sveta, či už priamymi linkami alebo s prestupom cez Prahu. Otvorenie novej leteckej linky je možné na základe údajov, ktoré sa získavajú z prieskumu záujmu, a tento prieskum vykonáva buď letecká spoločnosť, alebo letisko, ktoré má záujem o svoj rozvoj. Letisko Bratislava tento prieskum organizovalo už po štvrtý raz od roku 1995. Tento rok sa anketovalo približne 34-tisíc, z toho 11 % tvorilo potenciál na otvorenie nových pravidelných liniek, čo ročne predstavuje 300-tisíc cestujúcich. Avšak reálny potenciál LK BTS do najžiadanejších krajín je 150-tisíc. Týždenný dopyt cestujúcich zo Slovenska po pravidelných linkách je približne 3700, z toho však len prvé štyri z TOP 10 miest by malo význam v súčasnosti z hľadiska rentability leteckej spoločnosti otvoriť. Odhady cestujúcich do jednotlivých destinácií nemusia byť celkom presné, dá sa z nich však usúdiť, kam by bolo efektívne lietať z Bratislavy priamou pravidelnou linkou. Pre naše podmienky, pokiaľ ide o počet cestujúcich, ktoré sú pod alebo na hranicou rentability linky, by boli efektívne najmenšie typy prúdových dopravných lietadiel, ako je kanadský regionálny Jet alebo brazílsky Embraer, prípadne 35-miestne turbovrtuľové lietadlo Saab 340. Destinácie ako Londýn, Paríž, Frankfurt by naplnili 50-miestne lietadlo na hranici efektivity.

Z prieskumu vykonaného v marci 2001 sme tiež zistili, že cestujúci zo Slovenska boli na hraničných priechodoch s Rakúskom 2,5 hodiny pred odletom lietadla. Niektorí cestujúci nemajú čas tráviť 1,5 hodiny pred odletom na letisku Schwechat a 1 hodinu cestou z centra Bratislavy, a preto využívajú spoločnosť ČSA, ktorej podľa zistení spiatočná cesta do vybraných destinácií, napr. Paríža, Amsterdamu či Frankfurtu cez Prahu trvá v niektorých prípadoch o dve hodiny kratšie. Preto by sme chceli upozorniť cestujúcich na mnohé výhody v prípade, ak uprednostníte letisko v Bratislave pred letiskom Schwechat:

ˇ vzdialenosť z centra mesta na Letisko M. R. Štefánika je 9 kilometrov, asi 15 minút autom

ˇ na Letisku M. R. Štefánika musíte byť len 45 minút pred odletom

ˇ rýchle vybavenie cestujúceho pred odletom

ˇ žiadna jazyková bariéra

ˇ jednoduchá orientácia v budove

ˇ ponuka nákupu v jedných z najlacnejších „duty free shopov“ v Európe

ˇ výhodné situovanie parkoviska a ceny parkovacích služieb

ˇ familiárna atmosféra

V roku 1989 a 1990 Letisko M. R. Štefánika vybavilo pol milióna cestujúcich, čo znamená, že potenciál tu existuje. Napriek tomu však ľudí treba naučiť lietať, a to nielen od nás, ale predovšetkým k nám. Podľa skúseností zo zahraničných stáží a návštev zo sveta, ktoré sa zaoberajú leteckou dopravou, je známy fakt, že ľudia nevedia zaradiť Slovensko na mape a nevedia si predstaviť podmienky v našej krajine, a to nielen v letectve. Odchádzajú z letiska milo prekvapení, dokonca v niektorých prípadoch ohromení. Podmienky na rozvoj v leteckej doprave sú vytvorené, treba ich len začať využívať a rozvíjať. Vzhľadom na to, že na Slovensku neexistuje priame pravidelné spojenie so západnou Európou, naša aktivita je zameraná na získavanie a podporu leteckých spoločností u nás a zo zahraničia. Táto úloha nie je ľahká a nemalo by ju niesť na svojich pleciach len letisko, ale musí byť súčasťou stratégie štátu spoločne s turistickým ruchom, medzinárodnými politickými, obchodnými a kultúrnymi vzťahmi.

Letisko teda vie, čo chce. Pre Letisko Bratislava v tejto fáze nemajú prioritu nové investície, lebo letisko už je vybudované, a to na európskej úrovni, ale získanie nových leteckých spojení, privátny kapitál, to nevyrieši. Všetko úsilie je potrebné sústrediť na zlepšovanie služieb cestujúcej verejnosti. Letisko má vyrovnaný rozpočet a príspevok štátu na jeho prevádzku je minimálny. Všade na svete vykazovaný zisk letiská reinvestujú do rozvoja.

Príjemná atmosféra, familiárne a útulné prostredie, zlepšujúce sa služby, blízkosť od centra mesta, to sú kladné stránky letiska Bratislava. Je už len na nás, ako a kedy si nás začne všímať svet, ale aj my sami. Medzinárodné letiská hlavných miest sú na celom svete pýchou štátu.

Ing. Karin Zvalová

Útvar marketingu