Existovala bájna zem?

Zem pradávnych snov, tajomný ostrov, ktorý sa mal ponoriť do hlbín oceánu, zostáva pre ľudstvo stále výzvou na hľadanie. Atlantída, ktorá údajne zmizla pred mnohými tisícročiami v mori, sa zrejme nikdy nenájde. Napriek tomu sa tento ostrov stal symbolom hľadania a objavovania dávnych civilizácií.

Vráťme sa do obdobia okolo roku 360 pred naším letopočtom. Práve vtedy grécky filozof Platón spomína po prvý raz a naposledy Atlantídu. V dialógoch Timaisa a Kritia venuje tomuto ostrovu 17 stránok textu, na ktorých opisuje dávne udalosti. O čom teda dávny príbeh rozpráva? Desať ostrovov, spolu veľkých ako Líbya a Malá Ázia, sa v Platónovom podaní nachádza v mori oproti Heraklovým stĺpom. Rozpínaví a civilizačne veľmi vyspelí Atlanťania chceli rozhodujúcou vojnou obsadiť Grécko a ovládnuť celú oblasť Stredozemného mora. Avšak vojna sa pre nich neskončila slávne. Po bitke príde jediný strašný deň a strašná noc, ostrov i obe vojská zmiznú v hlbinách mora. Podľa Platóna sa všetko malo odohrať 9000 rokov pred tým, ako správu o Atlantíde priniesol z Egypta grécky štátnik Solón. Teda 450 rokov pred spomínaným rozhovorom dvoch učencov. Keď k týmto číslam prirátame ešte 2000 rokov nášho letopočtu, vyjde nám, že Atlantída sa potopila asi pred 11 450 rokmi.

Na tom by nebolo nič čudné, veď zemetrasenie, vlna tsunami alebo iná pohroma skutočne mohla nejaký veľký ostrov zničiť. Dokonca sa zánik Atlantídy zhoduje s náhlym koncom doby ľadovej.

Čo však vedcov odrádza od dôvery v Platónov text, je niekoľkotisícová časová priepasť medzi civilizáciou Atlanťanov a najstaršími známymi civilizáciami. Podľa Platóna poznali v Atlantíde písmo, stavali krásne paláce obklopené vodnými kanálmi a dokonca používali železné zbrane. V čase, keď archeologické nálezy dokazujú, že sa v Európe bojovalo kamennými sekerami a zver sa lovila oštepmi. Pokiaľ mali Praatéňania vo vojne rovnakú šancu ako ich protivníci, museli by tiež používať železné zbrane. V Grécku sa však železné stroje začali rozširovať až okolo roku 1100 pred naším letopočtom.

Aj keď je Platónov text jedinou informáciou o zaniknutom súostroví, neodradzuje jeho chabá vierohodnosť stovky autorov kníh a článkov od úvah, kde všade by Atlantída mohla ležať. Mýtus znepokojuje aj vedcov, ktorí roky skúmajú, ako sa to všetko mohlo stať. Autori umiestňujú bájnu zem automaticky do Atlantického oceánu, nie sú však ojedinelé ani úvahy o Stredozemnou mori, dokonca Islande, Grónsku alebo Antarktíde. Dôkazy však chýbajú.

Najviac by sa k zániku obrovského súostrovia mohli vysloviť vedci. Od roku 1976 až do roku 1983 bolo na dne Atlantiku a Stredozemného mora vyhĺbených viac ako 200 vrtov, z ktorých niektoré prešli všetkými vrstvami usadenín až do čadičového podložia. Určenie veku jednotlivých vrstiev usadenín na dne oceánu preukázalo, že hladina Atlantiku stúpala pomaly: rýchlosťou asi dva centimetre za rok, takže prípadní Atlanťania by pokojne stačili naložiť majetok a odplávať inde.

Poznatok o nižšie položenej hladine však umožňuje vysvetliť existenciu obrovských balvanov pri Biminskom „múre“, ktoré balansujú na menších kameňoch. Pobrežná usadenina vytvorená z úlomkov mušličiek a odumretých koralov na vzduchu zvetrávala.

Nádeje, že predsa sa len nájdu stopy ohromnej katastrofy dávnej civilizácie, viažu vedci k priekope v ose tzv. Stredoatlantického chrbta. Tiahne sa po dne oceánu od Grónska až na južnú pologuľu takmer k brehom Antarktídy.

Vedci, ktorí skúmajú chrbát pre preverenie nerastného bohatstva v hlbinách, namierili televízne kamery a fotoaparáty na oblasť v okolí Azor. Tieto ostrovy sú, mimochodom, jedným zo horúcich kandidátov na titul Atlantída. Televízne zábery ukázali, ako v hĺbke okolo dvoch až troch kilometrov vyvierajú horúce pramene a z hrebeňa pomaly vyteká láva. Početné sondy v usadeninách okolo pukliny však žiadny katastrofický zvrat pred 12 000 rokmi i. Nepotvrdili sa ani nádeje vkladané do Stredozemného mora. A tak bájne súostrovie zostáva stále zahalené tajomstvom....

(mb)

Rozľahlý ostrov v Atlantiku existoval

Bahamy, tak sa volá jeden z hlavných tromfov v rukách priaznivcov Atlantídy. Dnes miniatúrne bahamské súostrovie neďaleko Floridy malo pred 12 000 rokmi skutočne oveľa impozantnejšie rozmery. Hladina oceánu vtedy ležala asi o 50 metrov nižšie ako dnes a nad vodou vyčnieval ostrov s rozlohou okolo 210-tisíc štvorcových metrov. Na ilustráciu, ide skoro o plochu súčasnej Británie.

Podľa gréckeho filozofa Platóna mohla Atlantída vyslať do vojny takú mohutnú armádu, že podľa odhadov by muselo žiť na ostrovoch až 10 miliónov ľudí. Na Bahamách pred 12 000 rokmi by teda našli miesta dosť a dosť.

Sama existencia ostrova však ako dôkaz o Atlantíde nestačí. Pritom nemožno tvrdiť, že by toto miesto našej planéty nebolo dostatočne preverené. Vedci skúmajú oceán a jeho dno v okolí Bahám veľmi intenzívne, zaujímajú sa predovšetkým o Golfský prúd, ložiská ropy a ďalších surovín.