Cudzinci prekážajú politikom, nie ekonomike

Trinásť kandidátskych krajín žiada päťsto prechodných období

Medzi požiadavkami je aj zákaz voľného pohybu pracovníkov z nových členských krajín. Ten nebude v Európskej únii ihneď po jej rozšírení možný, budeme teda čakať. Problém voľného pohybu pracovných síl z kandidátskych krajín dokazuje, ako je politicky komplikovaný celý proces rozširovania EÚ. Mnohé vyspelé krajiny vyslovujú obavy z priveľkého prílevu lacnej pracovnej sily, Slovensko ako uchádzajúca sa krajina odmieta skutočnosť, že by sa odkladom možnosti pohybu za prácou stala druhoradým členom. Preto nechceme ďalej znižovať počet výnimiek, ktoré od Bruselu vyžadujeme. Mýtus padol, bohaté štáty EÚ sa boja nových členských krajín viac ako tie chudobnejšie. Najsilnejšiu podporu sme našli v Grécku (70 %), naopak, u našich susedov v Rakúsku, ale i v Nemecku rozšírenie podporuje necelých 36 či 32 % obyvateľov. Pokiaľ ide konkrétne o Slovensko, náš vstup by uvítalo 63 % Španielov, ale iba 27 % Rakúšanov. Viaceré analýzy a prieskumy síce ukázali, že pre obyvateľov západnej Európy nie je najdôležitejšie, akú silnú máme ekonomiku, ale či rešpektujeme ľudské práva a chránime svoje životné prostredie, no pre konečné rozhodovanie „hlas ľudu“ nie je rozhodujúci.

Analytici v súvislosti s obmedzením voľného pohybu však zdôrazňujú, že EÚ imigrantov potrebuje. Západná Európa bude v budúcom štvrťstoročí potrebovať milióny pracovníkov z cudziny, aby si vôbec dokázala udržať ekonomickú prosperitu. Podľa odhadov budú najväčšie krajiny EÚ potrebovať v najbližších rokoch okolo 1,5 milióna počítačových odborníkov. Mnohí z nich budú prichádzať i zo Slovenska. Už dnes špičkoví odborníci zo Slovenska bez problému získavajú „zelenú kartu“ v Nemecku. Jednoducho, EÚ potrebuje 1,6 milióna vysokokvalifikovaných pracovníkov. Predseda Európskej komisie Romano Prodi v tejto súvislosti vyslovil názor, že treba vytvoriť jednotný trh pracovných síl. Aj naši analytici odmietajú myšlienku delenia Európy na novú a starú, rovnako nechcú dvojrýchlostnú Európu. A tak rôzne obmedzenia pohybu osôb Slovensko jednoznačne odmieta. Politici a časť západoeurópskej verejnosti však stále hovoria o najrôznejších zákazoch a obmedzeniach. Práve preto sa dajú za nimi tušiť skôr politické kalkulácie než skutočne reálne nebezpečenstvo. U nás navyše už dlhodobo a tradične neexistuje príliš veľká mobilita pracovných síl. Je známe, že Slováci sa iba veľmi neradi sťahujú pre zamestnanie, aj keď sa situácia predsa len od roku 1989 v tomto smere trochu zmenila. Nedá sa však očakávať, že by práve do súčasných členských štátov EÚ „vyrazili“ po našom prijatí do únie tisícky ľudí zo Slovenska. Premiér M. Dzurinda v tejto súvislosti vyslovil názor, že sa môže stať, že bude dopyt po pracovnej sile z nových krajín, čerstvých členov EÚ. Samozrejme, že problém imigrácie nemožno posudzovať iba podľa ekonomických kritérií. Prílev pracovných síl z cudziny môže vyvolať aj určitú sociálnu nestabilitu, pretože imigranti pracujú väčšinou za menšie mzdy.

Eleonóra Bujačková