Nehladujeme, no sýti nie sme

Podvyživení obyvatelia by zaplnili časť Ameriky a Európy

Vyhlásenie tretieho tisícročia za „tisícročie bez hladu“ predstavuje víziu aj výzvu. Víziou je žiť vo svete, v ktorom má každý čo jesť, a to každý deň. Výzvou je zmeniť víziu na skutočnosť oslobodením vyše 800 miliónov ľudí od stáleho hladu a strachu z prežitia vrátane 200 miliónov detí mladších ako päť rokov. Výrok Winstona Churchila, že pre spoločnosť nie je lepšia investícia ako poskytovanie mlieka deťom pre zdravie, pretože zdravie občanov je pre každú krajinu najcennejšia hodnota, je stále aktuálny. Samozrejme, že nejde o mlieko, ale o symbolické vyjadrenie významu dostatku potravy pre dospelých a deti a jej prístupnosť. Okrem ľudí denne trpiacich hladom, je ďalších 50 miliónov obetí ohrozovaných akútnym nedostatkom jedla v dôsledku človekom a prírodou spôsobených katastrof. Na choroby spôsobené hladom zomiera každých sedem sekúnd jedno dieťa. Slovensko je v štatistikách Svetovej organizácie pre výživu (FAO) vedené v kategórii, podľa ktorej trpí podvýživou 2,5 až 4 percentá obyvateľov, čo nie je až taký zlý výsledok. Mnohí z nás si však myslia, že ak sú „dobre živení“, sú aj sýti. Plný žalúdok však môže oklamať naše vedomie. Nerozhoduje len množstvo skonzumovanej potravy, ale najmä jej zloženie. Výskumy na vzorke vysokoškolákov študujúcich medicínu ukázali, že už aj budúci doktori neraz nedbajú o svoje zdravie a hrubo porušujú zásady správnej, racionálnej výživy a návykov. Očakáva sa, že po vstupe do EÚ sa na Slovensku výrazne zmenia stravovacie zvyklosti, a to aj pod vplyvom masovej „spotrebiteľskej“ reklamy. Nech sa zmenia k lepšiemu alebo k horšiemu, zapamätať si treba zásady tzv. pyramídy správnej výživy. Podľa nej mäso by sme mali konzumovať len niekoľko ráz mesačne, vajcia, sladkosti a ryby niekoľkokrát týždenne a mliečne výrobky, rastlinné oleje, ovocie, zeleninu, chlieb, cestoviny, zemiaky a ryžu denne. V poslednom období sa mierne zlepšila štruktúra príjmu tukov. Doslova krízová situácia je v príjme vitamínu B1, čiastočne aj B2 a vitamínu C. Z minerálnych látok sa zhoršila situácia v prívode kalcia.

Zhruba 20 % ľudí v rozvojovom svete sa usiluje prežiť zo stravy, ktorá im neposkytuje základnú energiu potrebnú na to, aby boli aktívni a produktívni. Keby sa všetkých týchto ľudí podarilo spojiť, vytvorili by kontinenty hladu s väčším množstvom obyvateľov ako má Severná Amerika a západná Európa dovedna, pričom sa zohľadňuje spravidla príjem kalórií a nie skladba stravy. V mnohých krajinách je priemerná potravinová dostupnosť menej ako 2100 kalórií na osobu za deň. V bohatších je priemer vyšší o 50 %.

Štúdie dokazujú, že hlad a nedostatok mikroživín znižujú schopnosť detí učiť sa o 10 % a rozvojové krajiny stoja okolo 130 mld. USD ročne.

Vladimír Turanský