Minister ranený „hluchotou“?

Takto sa problémy len stále nabaľujú o nové

Celá sféra zdravotníctva dopláca na nesystémové kroky rezortu, ignorovanie informácií hovoriace o možnostiach i nemožnostiach riešenia problémov určitou formou, na nekvalitnú legislatívu a chýbajúce postupy vedúce k ekonomizácii. Po desiatich rokoch verbálnej transformácie je slovenské zdravotníctvo podstatne drahšie, to je pochopiteľné, pretože priam astronomickou rýchlosťou stúpli ceny vo viacerých oblastiach. Horšie však je, že v súčasnej situácii sa darí neporiadku a prehlbujú sa nedostatky aj v štátom garantovaných zdravotníckych službách. Pre tento rezort je charakteristické, že namiesto riešenia problému hľadajú zodpovední vinníka. Okrem lekárnikov, ktorým treba vrátiť ich vlastné peniaze, sú to teraz zdravotné poisťovne, no najmä ich pluralitný systém. Minister zdravotníctva zostáva nevšímavý k upozorneniam odborníkov, podľa ktorých likvidácia plurality situáciu v zdravotníctve nevyrieši. Aj toľko deklarované zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov sa ukazuje ako neriešiteľný problém. Ing. Branislav Hološ, generálny riaditeľ Vzájomnej zdravotnej poisťovne Dôvera, v tejto súvislosti napríklad okrem iného uviedol, že cenový výmer a s ním spájané zvýšenie platov zamestnancov štátnych zdravotníckych zariadení sú od samého začiatku dve odlišné problematiky. Zdravotné poisťovne uhrádzajú náklady na zdravotnú starostlivosť za svojich poistencov a o rozdelení rozhoduje manažment ústavného zariadenia. Teda zvýšená úhrada sa poskytovateľovi môže, ale nemusí prejaviť na zvýšení príjmov pracovníkov. Zvýšenie platov sa u nás podmienilo úhradou poisťovní, ale aj znížením pracovníkov u poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti. Keďže finančných prostriedkov na plošné zvýšenie platov nie je dostatok, zostane na manažmente zdravotníckeho zariadenia, ako sa s týmto problémom vyrovná, ktorému segmentu zo svojich dodávateľov prostriedky poskytne, a ktorému nie. Samotný cenový výmer a jeho realizácia sa následne doplnila upozornením MF SR, že opatrenie o regulácii výkonov zdravotnej starostlivosti nerieši problematiku úhrad zdravotných poisťovní. Nuž z viacerých vyhlásení riaditeľov nemocníc je dnes jasné len to, že nevedia, kde na avizované zvýšenie platov zoberú.

Na poslednom zasadnutí Združenia zdravotných poisťovní SR jeho viceprezident MUDr. Vladimír Balogh odmietol tvrdenia, že monopolizácia zdravotného poistenia by priniesla 400 mil. Sk úspor. Podľa neho mnohonásobne viac možno ušetriť racionalizáciou v zdravotníctve. Spresnil, že zadlženosť systému na Slovensku presiahla 15 mld. Sk a ďalej sa prehlbuje. Výkonný riaditeľ českého zväzu zdravotných poisťovní Jaromír Gajdáček zasa uviedol, že takmer štvrť milióna poistencov prešlo vlani v Českej republike zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne do zamestnaneckých a trend pokračuje aj v tomto roku. U našich západných susedov pôsobí v súčasnosti deväť zamestnaneckých zdravotných poisťovní, ktoré majú vyše tri milióny poistencov z celkového počtu 10,5 milióna občanov. Tamojší systém zdravotného poistenia disponuje ročne objemom 113 mld. Sk a poisťovne boli oddlžené. V tejto súvislosti sa už nahlas (a nielen v rezorte) hovorí, že vlastne nejde ani tak o riešenie problémov zdravotníctva, ale o balík peňazí, ktoré by predstavoval monopol. Reforme chýbajú pravidlá platné pre trhovú ekonomiku. U nás nemáme kalkuláciu medicínskych výkonov a v dlhoch sa nám stále topia všetky organizácie začlenené do reťazca liečebno-preventívnej starostlivosti od nemocníc cez ambulancie, lekárne, liečebné ústavy a kúpele, ale aj podporné zložky ako výrobcovia a distributéri liekov, liečebných pomôcok, zdravotné poisťovne, lekárske fakulty aj stredné zdravotnícke školy. Priorita zdravotníctva zostala tak ako väčšina sľubov na predvolebných pútačoch.

Ľudmila Koníková