Chcem, musím dať

Komentuje Rudolfa Vallová

Kto by netúžil pocestovať si po južných Čechách, vidieť kraj rybníkov, hlbokých Šumavských lesov, ale aj Vltavu, ktorej tok v mysliach mnohých z nás sprevádza hudba od Smetanu. Alebo nechať sa znovu očariť slávnou husitskou históriou mesta Tábor či omámiť sa horkosťou Budvaru? Takýto imidž nie je náhodný, ale prezieravo dlhodobo tvorený, aby ovplyvnil rozhodovanie turistu a vedome formoval jeho potreby. Čo sme v tomto smere robili my na Slovensku? Ešte nedávno sme tlačili kopce prospektov, ktoré pozývali turistov „navštívte Stredoslovenský kraj“. Dnes tlačíme iné, ktoré pozývajú turistov „navštívte Žilinský kraj“. Čo budeme hovoriť po prijatí očakávaných administratívno-územných zmien v parlamente? „Víta vás okres Čadca“ môže niečo hovoriť účastníkovi cestnej premávky, ktorý by mal vedieť v prípade porušenia dopravných predpisov, s kým má tú česť. Ale ak vás vítajú Kysuce, osloví to turistu - človeka, ktorý túži napríklad zalyžovať si na svahoch Oščadnice. Turista, predovšetkým ten zo zahraničia, môže byť poriadne zmätený, ak začuje názov „High Tatras town“? Mesto v horách a či len administratívno-správny územný celok? Tieto otázky sme si mali klásť už dávno. Hlavne tí, ktorí si myslia, že na Slovensku vytvárajú podmienky na rozvoj priemyslu cestovného ruchu. Je logické, že nevytvorený produkt sa predať nedá. Nehmotný produkt, ktorý konzumuje turista, nemožno oddeliť od miesta a od ľudí, ktorí tieto služby poskytujú. Preto by sme sa už konečne mali zhodnúť aj na turistických (marketingových) regiónoch tak, aby produkt bol schopný presadiť sa a udržať na vnútornom i zahraničnom trhu. Ruku na srdce - v tomto duchu predaj mnohí ani nezačali.