„Naháňanie“ mlieka

Komentuje Ivan Klačanský

Naháňať dobytok sa, pochopiteľne, dá na paši aj cez tzv. kvotácie. Tie sú plánované a odporúčajú sa množstvá produkcie napríklad mlieka, na ktoré by sme mohli niekedy v budúcnosti dostávať príspevok od EÚ. Predpokladá sa, že v tomto prechodnom (alebo čakacom?) období sa to nejako „utrasie“ a producenti budú dorábať toľko zemiakov, pšenice, raže, jačmeňa, kukurice a ovsa a pravdaže mlieka, čo sa bude rovnať približne odporúčaným množstvám. Nemalú úlohu bude zohrávať rovnováha na trhu. Je známe, že ak je niečoho nedostatok, ceny letia hore, ak je niečoho prebytok, ceny klesajú, lebo ponuka prevyšuje. Mlieka v minulosti, dokonca aj pred tromi - štyrmi rokmi, bol prebytok najmä v lete a tento veľký prebytok sa v lete spracúval na sušené mlieko. Boli to síce zvýšené náklady a mliekarne neboli veru nadšené. V zime, keďže kravy menej dávajú, býva pravidelne nedostatok mlieka, nielen bilančný, štatistický, ale skutočný. Vtedy mliekarne to riešia veľmi rozumne, obmedzujú dodávky mlieka (rozvoz v mrazoch robil problémy), zato plnia kontrahované množstvá syrov a iných výrobkov pre obchody. Teraz sa situácia obrátila, mlieka je nedostatok i v lete, aj vplyvom znižovania stavov hovädzieho dobytka, aj rastúcim záujmom mliekarov. Ak sa vedenie mliekarne rozhodne, a predstavenstvo im to odobrí, môžu začať hľadať zdroje mlieka i mimo vlastnej spádovej oblasti. Dnes sa za ešte rozumné, zaplatiteľné vzdialenosti považuje okruh 40 - 50 kilometrov od mliekarne. Pri dnešných cenách pohonných látok aj to je poriadne kladivo. Mliekari naháňajú mlieko aj vo vzdialených okresoch, takmer dvesto kilometrov! Pokiaľ by sa toto dialo iba ekonomickými nástrojmi, rozumej vyššou cenou za liter mlieka, a to preto, lebo spracovateľ dokáže pracovať s nižšou réžiou, nemusí splácať staré úvery atď., bolo by to možno v poriadku.