Nejednotné výklady zákona

Vo svete platí rozhodnutie v prospech daňovníka

Ministerka financií sa nedávno v televízii sťažovala, že jednotlivé daňové úrady nie sú jednotné vo výklade daňových zákonov. Často dostávame do redakcie sťažnosti čitateľov, že to tak je. Sú bezradní, prečítajú si zákon, avšak niektorí „univerzálni“ daňoví úradníci majú iný názor. V žiadnom prípade nechceme dávať všetkých do jedného vreca! Trúfam si však povedať, že pes je zakopaný práve v tej univerzálnosti. Veď to nie je prakticky a ani fyzicky možné, aby jeden človek zvládol do detailov (ak to má mať zmysel) viac daňových zákonov (a to ešte päť až desať rokov naspäť). Najhoršie na tom všetkom je to, že často pri rôznych výkladoch sa postupuje tak, že ak sú dve možnosti, tak sa volí tá horšia. Pri poslednej daňovej reforme nás učili zahraniční odborníci, že ak dôjde k takejto situácii (ktorá je bežná i vo svete, pretože daňové zákony nie sú nikde dokonalé), vždy sa musí postupovať v prospech daňovníka - ten predsa nemá pykať za to, že zákon nie je jednoznačný. Pre názornosť máme dva príklady zo zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov (ďalej len „zákon“):

V zmysle § 12 ods. 3 zákona platí, že ak je daňovník držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím (ďalej „preukaz“), tak má nárok na nezdaniteľnú sumu vo výške 48-tisíc Sk ročne, a to aj keď nepoberá čiastočný alebo plný invalidný dôchodok (ďalej len „dôchodok“). Problémom je, že v zákone je uvedené, že sa zvyšujú sumy (ktoré sa uplatňujú v prípade poberania týchto dôchodkov) na uvedenú výšku. Jeden tábor odborníkov tvrdí, že ak daňovník žiadny dôchodok nepoberá, hoci je držiteľom preukazu, nemá sa mu aká suma zvyšovať, tak nemá nárok na žiadny odpočet (hoci je v zákone uvedené, že má nárok, aj keď nepoberá príslušný dôchodok). Veď slová „zvyšuje sa“ sa môžu chápať nielen ako zvyšovanie z určitej sumy, ale aj z nuly. Akoby títo odborníci nevedeli, že poberanie príslušných dôchodkov nemá nič spoločné s „držbou“ uvedeného preukazu. Uplatnenie či neuplatnenie si nároku na dôchodok je vecou daňovníka, kedy sa postupuje podľa zákona o sociálnom zabezpečení. Bez ohľadu na túto skutočnosť však podľa zákona o sociálnej pomoci uvedený preukaz vydáva príslušný okresný úrad. Ide o dve úplne odlišné záležitosti. Preukaz nemá nič spoločné s poberaním dôchodkov. Veď ak si niekto nevybavuje dôchodok, za to môže byť držiteľom predmetného preukazu. Hádam ho za to nebude zákon „trestať“ (ak sa vlastne vzdáva určitej dávky, alebo ak nemá na ňu nárok). Jeho zdravotné poškodenie je vydaním preukazu však jasné. Okrem toho tento preukaz je určený nielen na uplatnenie rôznych kompenzácií, ale aj na kompenzáciu podľa zákona o daniach z príjmov (pozri § 57 ods. 3 zákona o sociálnej pomoci). Na poskytnutie preukazu slúžia aj iné kritériá, ako na nárok na vyplácanie invalidného dôchodku. Podstatná je miera funkčnej poruchy. Je smutné, že práve týmto občanom sa upiera v niektorých prípadoch ich nárok na uvedený odpočet na daňové účely.

Ako ďalší príklad možno uviesť názor, že ak dieťa dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté poberá čiastočný invalidný dôchodok, tak vraj rodič nemá nárok na tzv. dvojnásobný odpočet zo zdaniteľných príjmov vo výške 22 800 Sk ročne (1900 Sk mesačne), i keď spĺňa ďalšie zákonom stanovené podmienky (napríklad študuje na vysokej škole). Je to zvláštne, pretože podľa § 12 ods. 6 písm. b) cit. zákona sa za vyživované dieťa na daňové účely považuje plnoleté dieťa (do 26 rokov), ak nepoberá invalidný dôchodok za ďalších podmienok. O čiastočnom invalidnom dôchodku tam nie je zmienka. Keďže tento zákon „rozoznáva“ čiastočný invalidný dôchodok a invalidný dôchodok (§ 12 ods. 2), je jednoznačné, že rodič nemá nárok na odpočet na vyživované dieťa len v prípade, ak plnoleté dieťa poberá invalidný dôchodok. Opäť sa tento problém týka tej časti obyvateľstva, ktorá je postihnutá a pritom - podľa môjho názoru - neoprávnene.

Je namieste otázka, či zavedenie tzv. univerzálnosti daňových úradníkov prinieslo očakávaný efekt. Oni sami, podľa rozhovorov s nimi, sa domnievajú, že nie.

Dagmar Piršelová