Kde sú Clintonovi muži?

Čo dnes robia najvernejší poradcovia?

„Vytvorili sme oveľa širší rámec pôsobenia vo svete a oni ho zúžili. Ak mal Bush reputáciu znalca zahraničnej politiky a vedel, ako zvládnuť systém, my sme boli viac otvorení pochopeniu otázok na konci 20. a na začiatku 21. storočia,“ s trpkosťou v ústach poznamenala o administratíve súčasného prezidenta USA G. W. Busha, a najmä o jeho názoroch na otázky bezpečnosti a NMD bývalá prvá dáma americkej diplomacie M. Albrightová. Pravda, je skutočne bolestné, a ešte pre takú aktivistku kypiacu energiou, akou je Albrightová, vidieť rozohrávanie mocenských partií bez možnosti zasiahnuť. Vidieť ten rozruch na medzinárodnej scéne, ktoré kedysi vyvolávalo dokonca aj jej mimovoľné gesto stiahnutých kútikov úst, a nemôcť sa v ňom vyžívať dnes. Clintonove časy sú preč, hodnotia sa rôzne, no z pozície plynúceho času je zaujímavé vidieť, ako ich hodnotia práve Clintonovi najvernejší. A čo robia, resp. čím sa

Nadväzujú na úspech

Či si zoberieme bývalého poradcu v Clintonovej administratíve Sandyho Bergera či Wiliama Cohena, Wendy Shermanovú, Jamesa Rubina, Jamesa O'Briena alebo spomínanú M. Albrightovú, všetci sa nesmierne tešia z toho, že súčasná Bushova administratíva bola skutočne prinútená nadviazať tam, kde Clinton skončil. Ani Powell nepokročil na Blízkom východe, ba na Balkáne sa USA takisto bez spojencov nepohli a iným štýlom nezačali ani rokovania s KĽDR. Takže Bushovi muži pokračujú v politike predchádzajúcich osem rokov, ktoré vraj boli podľa spomínaných Clintonových poradcov „kľúčovým obdobím v evolúcii systému medzinárodnej politiky“.

Aj keď im možno priznať pravdu, že Clinton mal viac úspešnejších ťahov na šachovnici ako Bushov otec počas prezidentovania, David Leavy, bývalý hovorca Národnej rady bezpečnosti si nepripustil pre denník Financial Times štipľavú poznámku na margo súčasného prezidenta, že „je bez debaty, že Bush je viac konzervatívny ako jeho otec a je oveľa bližšie k Reaganovi. Priniesol mentalitu studenej vojny do globálneho veku“. Jeho útok podporený Clintonovým poradcom pre národnú bezpečnosť S. Bergerom bol namierený najmä na štýl schladenia vzťahov USA s Čínou (posledné incidenty) a Ruskom (najmä pre zmluvu ABM). Povedzme si však otvorene, je skutočne veľmi málo rozdielu v tom, čo za rozdielne pokladá napr. M. Albrightová. Podľa nej totiž vraj použitie sily (na Miloševiča a S. Husajna) za čias Clintona v mene „demokracie a svetového mieru“ je celkom odlišné od budovania raketového dáždnika a zrušenia zmluvy ABM, čo „irituje každého okolo“. História však dozaista pamätá, že práve Clinton pred dvoma rokmi spomenul potrebu vybudovania NMD a je rovnako otázne, či možno za dôveryhodnejšie považovať klišé, ktoré však sleduje rovnaký účel ako otvorené priznanie sa k nemu.

Nenosí sukňu

Markantný rozdiel v politike G. W. Busha a B. Clintona je podľa Bergera a Rubina skôr v tom zmysle, že hlavné slovo dnes dostáva v zahraničnej politike Pentagón. A nielen to. Dané slovo je oveľa menej koordinované s líniou ministerstva zahraničných vecí. „Bolo veľmi nezvyčajné počuť, že Cohen by vybočil z oficiálnej línie. Dnes sa zahraniční diplomati bežne pýtajú Powella (šéf diplomacie), čo Rumsfeld (šéf obrany) skutočne myslel,“ poznamenáva Rubin. Inak vari ani rozdielov nie je. S výnimkou azda toho, ktorý si všimla Albrightová: „Powell nenosí sukňu.“

Ale vráťme sa k pôsobeniu exporadcov. Ako zistil FT, Albrightová nemieni donekonečna kritizovať Busha, pretože ako šéfka diplomacie sama zistila, že večné šomranie nezainteresovaných nie je užitočné, „pokiaľ ten džob robíte“. Dnes „vychutnávam prechod z aktívnej politiky do súkromného života“, priznala pôžitkársky. Má vlastné súkromné telefonáty, môže si sama natankovať „šťavu“ do auta, ba zostane jej čas aj na pravidelnú návštevu telocvične. A k tomu, spolu so Shermanovou a O'Brienom, ako aj ďalšími dvoma partnermi - pracovníčkou agentúry na ochranu životného prostredia ešte za Clintonovej vlády C. Brownerovou a washingtonským sudcom E. Liebermanom založili skutočne unikátnu firmu: The Albright Group, ktorá je zahraničnou poradenskou firmou pracujúcou nielen s podnikateľskými subjektmi, ale aj neziskovými organizáciami. Skúsenosti a kontakty počas pôsobenia na prestížnom poste sú skutočne nezaplatiteľné...

Z politiky do biznisu

Aby exminister obrany Wiliam Cohen nezaostával, aj on si dnes založil The Cohen Group, dokonca s tou istou náplňou, azda len v inej oblátke. Stonebridge international je zasa „globálnou strategickou firmou“ Sandyho Bergera, ktorá sa zameriava na poradenstvo v medzinárodnom biznise. „Úspešné firmy potrebujú na vytvorenom extrémne súťaživom globálnom trhu sofistické a stále čerstvé informácie o trendoch a udalostiach, ktorým čelia,“ poznamenáva na vysvetlenie. To je v podstate trochu odlišné od Albrightovej zámeru, ktorá sa viac orientuje na „znovuposilnenie demokracie v posteuforických demokraciách“, za aké pokladá krajiny východnej Európy, Latinskej Ameriky a Ázie. Vlastne ako väčšina Clintonových poradcov, aj ona žije z prednášok a vystúpení na fórach: „Ľudia ma stále pozývajú, či už pre môj názor alebo aby mi len povedali Hello,“ verí úprimne. Jej unikátne myšlienky by mala obsahovať aj pripravovaná kniha.

Clintonovi hovorcovia v zahraničnej oblasti J. Rubin (MZV) a D. Leavy (národná bezpečnosť) zvolili čisto podnikateľský štýl života. Rubin pracuje v zahraničnej firme Brunswick Group v Londýne a D. Leavy ako viceprezident v Discovery Communication v USA. Ako sa zdá, stratení nie sú. Prepojenie politiky a obchodu sa im v budúcnosti môže zísť. Nikto nikdy nevie. Veď aj G. W. Bush oprášil ako svojich poradcov ľudí z otcovej éry.

(sb)