Zápach peňazí zmizol

Rusko bez legislatívy, ale s dôverou?

Kým v Rusku tvrdo zápasia domáce podnikateľské subjekty o možnosť na poslednú chvíľu ovplyvniť energetickú reformu v krajine a dotlačiť vládu k tomu, aby sa bolo možné zúčastniť na privatizácii všetkých dcérskych spoločností Jednotných energetických systémov (JES) Ruska, ruský „Biely dom“ prepol na voľnejší rytmus dychu. Víkendové zasadanie ministrov financií G7 a Ruska v Ríme totiž vyštartovalo s optimistickým tvrdením, že hrozba odmývania peňazí z Ruska už je zažehnaná. Americký zástupca Paul O'Neil, ktorý bol v tomto rozdávaní optimizmu najštedrejší, však potľapkaním svojho ruského kolegu Alexeja Kudrina po pleci vlastne pozabudol, dúfajme, že nie zámerne, na jeden fakt. A to, ruský zákon o boji proti odmývaniu (legalizácii) nezákonne nadobudnutého kapitálu je síce v Dume už v druhom čítaní, ale fakticky stále nie je účinný. To sa objavilo aj na atmosfére rímskeho stretnutia, keď sa francúzska delegácia chcela ruskej problematike venovať v samostatnom dokumente.

Reakcia zo strany USA je preto prekvapujúca. Ide o ťah vytvoriť skôr príjemné ovzdušie a poutierať od prachu rokovacie stoličky na iné témy? V takom prípade, a analytici sa tomu nebránia, je jednou z nich aj riešenie bezpečnostných otázok, najmä zrušenie zmluvy o protiraketovej obrane (ABM) medzi Ruskom a USA z roku 1972. Potom niet divu, že bol O'Neil tak veľkodušný, keď sa sám nanominoval na „veľmi skorú“ návštevu Moskvy s cieľom riešiť všetky boľačky Ruska na medzinárodnom finančnom poli, predovšetkým však vypočuť si ponosy Ruska pri snahe pretlačiť sa do WTO. Ak sa vrátime totiž k samému odmývaniu peňazí, USA v boji proti nemu zasa toľko legislatívy neprijali. Veď samotná aféra Bank of New York z jesene 1999, v rámci ktorej sa zistilo, že sa tu veselo prepierali, ba aj avivážou navoňali nezákonné peniaze ruských podnikateľských subjektov a škandál oblizol aj prah dverí rodiny bývalého ruského prezidenta, by sa možno dávno bola vyriešila. Avšak, to by nemohla byť prijatá legislatíva len minulú jeseň.

Ekonomická páka by stála nemalé finančné prostriedky amerických daňovníkov a musela by byť rovnako podopretá súhlasom Kongresu. Riešenie sa zrejme bude hľadať aj v nadväznosti na tlak, s ktorým USA vyštartovali nedávno v Lisabone, aby sa zrátali všetky finančné dlhy bývalého Sovietskeho zväzu Parížskemu klubu. Myšlienka by to nebola zlá, keby Moskva nedlhovala Washingtonu v porovnaní s ostatnými takmer smiešnu sumu. Veď kým USA má vrátiť 500 mil. USD, Nemecko si môže nárokovať na 20 mld. USD. Takže O'Neil bude v Moskve pri ponuke výmennej pomoci korčuľovať skutočne po letnom ľade.

Slávka Blazseková