Verí v kresťanskú morálku I

Aj keď som najkritizovanejší, tak v porovnaní v rámci V4...

S ministrom spravodlivosti SR Jánom Čarnogurským sa stretávam najčastejšie na podujatiach Hospodárskeho klubu, teda raz za šesť-sedem týždňov, keď je nanajvýš niekoľko minút na zmysluplnú komunikáciu. Neočakávaný dvojhodinový priestor na diskusiu však vznikol koncom júna v cransmontanskom kongresovom centre. Predtým sa zúčastnil na reportovaní o boji proti nadnárodnému zločinu spolu s predstaviteľmi rezortov justície z Maďarska a z Rumunska.

Hd: Crans Montana... Predovšetkým je o tom, kde sme, kde budeme ako Európa a vôbec celý svet. Boli ste pri tom, keď sa zakladal nový režim. Odvtedy prešlo takmer dvanásť rokov. A namiesto nového života máme viac ako dosť problémov, okrem iného aj s organizovaným domácim a tiež medzinárodným zločinom. Vo svojom reporte ste sa vyjadrili, že ich príčinou bola a je viacročná privatizácia štátneho majetku.

J. Čarnogurský: Je fakt, že príchod nadnárodného - medzinárodne organizovaného zločinu na Slovensko urýchlila privatizácia, a to z dvoch dôvodov. Jednak, že znamenala prevod obrovských majetkov zo štátu na iné subjekty - súkromné spoločnosti alebo osoby. To znamená, že bolo a naďalej je o čo bojovať. A potom, v tomto procese sa uvoľnili aj také peniaze, ktorými bolo možné zaplatiť aj drahých kriminálnikov.

Hd: Mali ste na prelome rokov 1989 - 1990 predtuchu, že dôjde k takejto situácii?

J. Čarnogurský: Ex post je každý múdrejší... Tie zmeny a celá transformácia boli nevyhnutné. Veď si spomeňme, ako bývalé socialistické krajiny „padali“ ekonomicky, politicky, bezpečnostne a vôbec po všetkých stránkach. Klásť si otázku asi v tom zmysle, že či to stálo za to, je zbytočné. To by sme mohli meditovať trebárs aj o Veľkej francúzskej revolúcii a iných udalostiach, ale faktom je, že boli nevyhnutné.

Hd: Chceli sme viac demokracie, viac slušnosti, viac porozumenia a výsledky vypovedajú skôr o regrese. Akoby cena za návrat z vtedajšieho režimu do toho, ktorý je všeobecne vyznávaný a uplatňovaný, bola príliš vysoká.

J. Čarnogurský: Keď sme sa chceli oslobodiť od komunizmu a od komunizmu bolo nevyhnutné sa oslobodiť, tak to inak nešlo. Urobili sme to však veľmi kultivovane a takpovediac bezbolestne.

Hd: Vráťme sa k téme. Privatizácia a kriminalita, resp. zločinnosť? Má to svojskú logiku...

J. Čarnogurský: Hovorím, bola a je možnosť získať veľké majetky aj za cenu sprievodných negatívnych javov. Bola to však možnosť takmer jednorazová, ba až výnimočná.

Hd: Myslíte si, že sa to dá do poriadku? Značná časť majetku leží úhorom a nemálo z neho je pomaly bezcenné. Ide predsa o miliardy. Vy ste predsa minister justície.

J. Čarnogurský: Postupne sa to dá do poriadku. Pozrime sa len na štátne podniky, aj keď formálne ide o akciové spoločnosti s účasťou štátu. Ekonomicky si vedú horšie ako súkromné spoločnosti. Spoločnosť sa rozhýbe a zabudneme na to, čo tu bolo a ako zdevastované, že sme takmer nemali budúcnosť.

Hd: Nezjednodušujete? Nejde skôr o morálne kvality ľudí, ktorí, keď sa objavili privatizačné možnosti, stratili jednak súdnosť a...?

J. Čarnogurský: Uvoľnili sa aj také mravy, ktoré majú korene v totalitnom režime. Lenže, hospodárenie so súkromným vlastníctvom je oveľa efektívnejšie. Štát by si už nedokázal udržať poriadok a disciplínu vo svojich podnikoch.

Hd: Nazdávam sa, že November ´89 priniesol aj podstatné a dlhodobé oslabenie kontroly. Odhliadnuc od potreby personálnych zmien, tak by sa dalo hovoriť aj o cielenom postupe v záujme ľahšieho nadobudnutia majetku z odštátňovaných firiem.

J. Čarnogurský: Či úmyselné, to pochybujem, ale z historického hľadiska možno v tom vidieť zákonitosť, a to z toho dôvodu, že predtým za komunizmu bola desaťročia prílišná centralizácia, prílišná spútanosť príkazmi a zákazmi. Teraz mám na mysli kontrolu, veď plánovité hospodárstvo bolo jednoducho príliš spútané a neviedlo k lepším výsledkom, ba skôr naopak. Teraz nemám na mysli povedzme mieru nezamestnanosti, stabilitu cien a podobne, ale výkonnosť hospodárstva ako takého. Jednoducho, keď sa po roku 1989 uvoľnili trhy, tak naše výrobky jednoducho neboli schopné konkurencie. Koniec-koncov, už pred 1989 sa mnohí ľudia usilovali nakupovať v tuzexe, a to tam bol skôr druhotriedny tovar v porovnaní s vtedajšou ponukou na Západe.

Hd: Každá revolúcia prináša istú daň. Tak platíme daň – trebárs vo forme poklesu morálky. Kde je však to nové ozdravujúce ovzdušie z nového režimu?

J. Čarnogurský: Ja neverím na novú morálku. Verím na tradičnú morálku. Na kresťanskú, ktorá stále znovu a znovu potvrdzuje svoju racionalitu...

Hd: Vy ste jeden z najkritizovanejších ministrov. Za vymáhateľnosť práva, inak v tichosti, slušne a relatívne korektne, ale jeden z najkritizovanejších.

J. Čarnogurský: Napriek tomu, že som najkritizovanejší, justícia ako celok v porovnaní minimálne s krajinami V4 je na tom veľmi dobre.

Hd: Má to nejaký konkrétny parameter?

J. Čarnogurský: Organizáciu súdnictva v porovnaní s Českou republikou. V reforme sme tiež ďalej a lepšie ako ČR. Nielen v takom primeranom rozdelení samosprávnosti súdnictva a štátnej správy súdnictva, ale napríklad v súdnej organizácii. Je proste trojstupňová vrátane Najvyššieho súdu. Vo väzenstve sme tiež na tom lepšie ako v spomínaných štátoch. Nemali sme ani žiadne dramatické úteky, žiadne vzbury väzňov, nemáme preplnené väznice...

Hd: Myslíte si, že sme na tom justične lepšie ako za bývalého režimu?

J. Čarnogurský: Samozrejme. Predsa v tom, že súdnictvo je nezávislé a rozhoduje naozaj iba podľa zákona. Kedysi po každom zjazde komunistickej strany vyšla taká rezolúcia alebo nejaký text o aplikácii záverov zjazdu v súdnictve... Tam bol zákon! Nehovoriac o tom, že za komunizmu súdnictvo nemuselo riešiť takú škálu problémov ako my dnes, keďže de facto nebolo také rozsiahle súkromné vlastníctvo.

Hd: Čo termínové absurdity?

J. Čarnogurský: Z hľadiska termínov nie sme tam, kde by sme mali byť. Som však miernym optimistom.

Hd: Naďalej ste politikom. Pred chvíľou ste dostali informáciu, že súd v treťom bratislavskom obvode zamietol žalobu na I. Lexu. Čiže, je to nezávislý súd alebo...

J. Čarnogurský: Keďže parlament neschválil návrh ústavného zákona KDH o zrušení amnestií z obdobia vlády V. Mečiara, ale nepochybujem, že sa prokurátor odvolal proti takému záveru.

Hd: KDH je veľkou témou aj preto, že stále je prítomné na vnútropolitickej scéne. Raz je hore, potom klesá, ale nepatrí medzi tzv. veľké strany v našich pomeroch. Problémom je podľa vás vznik SDKÚ a pokles jej preferencií. Kam však tie hlasy odchádzajú? Žeby do minulosti, veď KSS má takmer toľko, čo vy. Okolo štyroch percent podľa niektorých prieskumov. Žeby dochádzalo k miernemu k príklonu - k návratu do minulorežimového myslenia?

J. Čarnogurský: Nie, tých pár percent, čo v prieskumoch komunisti získavajú, to je nič.

Hd: Vy ste boli pri všetkom dôležitom pre zmenu režimu a štart nového. Avšak ten veľký experiment, prechod od vtedajšieho socializmu do podmienok trhového hospodárstva a pluralitnej spoločnosti priniesol viac ako dosť negatívneho pre väčšinu občanov. Je tým poznačených viac generácií a neplesajú z dnešnej kvality života. Trebárs také riešenia nezamestnanosti sú z objektívnych, ale aj zo subjektívnych dôvodov v nedohľadne. Pol milióna ľudí v neistote a ďalšie státisíce od výplaty k výplate ako za minulého režimu?!

J. Čarnogurský: Chýba nám politik takej veľkosti, ako je sársky premiér Kurt Biedenkopf z CDU. Aj vo svetovom meradle mi vychodí ako jednotka. Vychádza mi ako politik č. 1 vo svete.

Hd: Čo z neho chýba našim politikom?

J. Čarnogurský: Predovšetkým vedomosti. O hospodárstve a trochu aj o politike. Dostatočné sebavedomie, že moje myšlienky sú správne.

Hd: Čiže, na Slovensku takáto osobnosť neexistuje. Alebo k jeho obrazu tlačíte vášho vedúceho úradu D. Lipšica, ktorý je všade hneď po vás. Niekedy vás nahrádza.

J. Čarnogurský: Prečo si klásť takúto otázku? On je síce vedúci úradu, ale popritom je právny odborník. Venuje sa najmä ústavnému a trestnému právu.

Hd: Čiže, všetko je v najlepšom poriadku.

J. Čarnogurský: Je. Kladie sám na seba tie najvyššie nároky, a preto má pouvoir.

Hd: Musíte mať názor aj na čiastkovú privatizáciu SPP. Viaže vás uznesenie vlády?

J. Čarnogurský: Tak to iste, že ma viaže, ale, žiaľ, na privatizáciu SPP nemám vykryštalizovaný názor. Mám totiž pochybnosti, ktoré ma viedli k zdržaniu sa pri hlasovaní vo vláde. SPP je asi najlukratívnejším slovenským podnikom a v budúcnosti možno opäť bude, najmä vtedy, ak sa realizuje Jamal 2. Nie som si istý, či jeho privatizácia za existujúcich podmienok je pre Slovensko výhodná.

Hd: Myslíte si, že táto vláda je schopná revokovať svoje uznesenie?

J. Čarnogurský: To asi nie.

Peter Kasalovský

(Druhú časť rozhovoru s J. Čarnogurským uverejníme zajtra.)