Slovo lídrov

Ako ďalší z päťdesiatich hospodárskych lídrov odpovedá na otázky šéfredaktora Hd prof. Ferdinand Devínsky, PhD., DrSc., rektor Univerzity Komenského.

Ako vnímate podmienky pre vašu činnosť? Čo a prečo je v tomto smere zrelé na zmenu, resp. zlepšenie?

- Žiaľ, v slovenskom vysokom školstve zavládla priemernosť, kvantita vytláča kvalitu a pod plášťom „zabezpečenia demokracie a konkurencie“ vzniklo v minulých rokoch niekoľko nových ustanovizní, ktoré sa svojimi potrebami napojili na prakticky nezmenené zdroje financovania určené pre vysoké školy. Ani zvýšené počty študentov prijatých na existujúcich (klasických) slovenských vysokých školách neboli finančne ohodnotené, okrem minuloročného návrhu vlády SR na zvýšenie počtov novoprijatých študentov o10 %, ktoré bola aj primerane finančne kryté. Len tak mohlo v priebehu ostatných desať rokov postupne dôjsť k tomu, že celkový počet študentov sa k roku 2000 zvýšil o viac ako 80 % oproti stavu v roku 1991, ale finančné prostriedky určené na vzdelávanie, teda bez prostriedkov na krytie prevádzkového chodu vysokých škôl a miezd, sa znížili nominálne na približne 30 % v porovnaním s rokom 1992. Veda na vysokých školách prakticky nie je dotovaná a napríklad v porovnaní s Českou grantovou agentúrou, ktorá v súťaži teraz rozdeľovala 1,072 mld. CZK, Slovenská grantová agentúra rozdeľovala 75 mil. Sk. Aj o tom musí byť očakávaná reforma vysokých škôl a slovenského vysokoškolského systému.

AZZZ SR, SOPK a ZPS SR dospeli k názoru, že by bolo prospešné každoročne aktualizovať rozvojovú stratégiu hospodárstva. Čo považujete vo svojej sfére pôsobenia - brandže za najaktuálnejšie?

- Súhlasím s tým, že rozvojovú stratégiu je prospešné každoročne preveriť z hľadiska jej aktuálnosti. Za najnevyhnutnejšie v oblasti vysokých škôl pokladám v tomto roku práve vytvorenie podmienok na ich reformu, ktorá má priniesť zmenu ekonomického postavenia vysokých škôl vo forme ich viaczdrojového financovania, zaručiť im právo na štátnu dotáciu na vzdelávanie, vedeckú činnosť a príspevok na sociálne potreby ich študentov, dať im právo nakladať so svojím majetkom, prehĺbiť ich zodpovednosť za kvalitu absolventov a vytvoriť podmienky na zodpovednosť študenta za modifikáciu svojho základného študijného programu. Súčasne však zvýšiť aj zodpovednosť vysokých škôl nielen voči svojim študentom, ale aj spoločnosti. To všetko má viesť k tomu, aby sa zvýšila možnosť lepšieho uplatnenia našich absolventov na trhu práce, a to, dúfam, už aj v rámci rozšírenej Európy.