Mínusy emitovania dlhopisov

Ekonomický vývoj Slovenskej republiky, roky 1999 - 2000 (4)

Vývoj platobnej bilancie SR v roku 2000 hodnotíme ako veľmi priaznivý, lebo došlo k ďalšiemu zníženiu schodku bežného účtu na -0,7 mld. USD (t. j. -3,7 % HDP) oproti -1,1 mld. USD v roku 1999. Druhou veľmi pozitívnou črtou bolo zlepšenie štruktúry finančného účtu, kde sa výrazne prejavil prílev priamych zahraničných investícií (2,1 mld. USD netto), zatiaľ čo v roku 1999 to bolo len 0,7 mld. USD. Môžeme teda konštatovať, že v porovnaní s predchádzajúcim obdobím sa kvalitatívne zlepšilo financovanie deficitu bežného účtu smerom k nedlhovému dlhodobému kapitálu a eliminovala sa tak prílišná závislosť od zahraničných úverov a emisií dlhopisov. Pokles salda bežného účtu v minulom roku sa dosiahol predovšetkým vďaka zvýšeniu prebytku bilancie služieb (0,4 mld. USD) a miernemu zníženiu deficitu obchodnej bilancie. Ako uviedla NBS, pozitívny vývoj bilancie služieb bol predovšetkým dôsledkom rastu poplatkov za tranzit zemného plynu spôsobeného vyššími cenami tejto komodity. Horšie než v predchádzajúcom roku sa však vyvíjala bilancia výnosov, čo spôsobili zvýšené náklady na dlhovú službu z emitovaných štátnych dlhopisov. Pripomíname, že od roku 1998 SR každoročne emitovala štátne dlhopisy, čím na jednej strane získavala strednodobé a dlhodobé zdroje na krytie vonkajšej nerovnováhy, na druhej strane si tým v ďalších rokoch zvýšila náklady a dlhovú službu (úroky).

Rok 2000 bol rekordným rokom z hľadiska priamych zahraničných investícií (2,1 mld. USD). Do SR pritekal taký objem priamych zahraničných investícií, ako za posledných sedem rokov dohromady. Bolo to predovšetkým vďaka dokončeniu veľkého privatizačného prípadu (predaj majoritného balíka akcií v Slovenských telekomunikáciách). Za nie príliš povzbudivé považujeme, že prílev ďalšieho neprivatizačného kapitálu zostáva naďalej nízky. Táto tendencia má svoje korene v predošlom vyčlenení SR z integračných procesov v porovnaní s ostatnými stredoeurópskymi tranzitívnymi ekonomikami. Určitú úlohu nepochybne zohráva i fakt, že SR ešte stále nie je členom NATO. Výrazný pokrok pri rokovaniach o vstupe do EÚ vytvára priaznivé podmienky na príchod ďalších investorov na Slovensko. Až ďalšie privatizačné akcie (dokončenie predaja Všeobecnej úverovej banky a menších bánk pod vplyvom štátu, predaj Slovenského plynárenského priemyslu a podnikov z odvetvia energetiky) sľubuje pomerne vysokú hodnotu priamych zahraničných investícií ešte v niekoľkých nasledujúcich rokoch. Z tohto dôvodu by SR nemala mať problém s financovaním vyššej vonkajšej nerovnováhy ekonomiky.

Petr Dufek, ČSOB