Zrušíme, znovu vybudujeme?

Komentuje Zdena Rabayová

Zverejnená analýza činnosti Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) potvrdzuje, že na získavanie zahraničných investorov sme urobili výrazný krok dopredu. Nielen pokiaľ ide o celý rad odborných konzultácií, vypracovanie takmer tisícky ekonomických, demografických a odborných štúdií podľa požiadaviek investorov, účastí na konferenciách a podobne. Podstatné je, čo zdôrazňujú aj predstavitelia najvýznamnejších investorov v SR, že konečne potenciálny investor má v agentúre určitého profesionálneho sprievodcu, lebo ustavičné legislatívne zmeny, ťažkopádna administratíva skutočne mnohých v minulosti od zámeru investovať na Slovensku odradila. V lepšom prípade pre uvedené dôvody od investičného zámeru upustili, v lepšom prípade iba meškali. V snahe odbúrať bariéry, ktoré investorov znechucujú, sa v súčasnosti uvažuje o ďalšom posilnení a rozšírení kompetencií SARIO. No samotné rozhodnutie vytvoriť SARIO ako vládnu agentúru (akcionármi sú ministerstvá, Úrad vlády SR a FNM) zostáva zo strany mnohých odborníkov, zástupcov podnikateľských združení aj jednotlivých podnikateľov naďalej zdrojom kritiky. Jednak preto, lebo začlenením programovej jednotky PHARE z ministerstva hospodárstva pod SARIO sa skomplikovalo využívanie prostriedkov zahraničnej pomoci.

Hoci predstavitelia vlády tvrdia, že podobný model agentúry má aj Poľsko a nie je brzdou v získavaní podpory zo zahraničia, a že uvoľnenie prostriedkov je na dobrej ceste, v prípade výhrad EÚ je asi namieste stará pravda: bez vetra sa lístok nepohne. Navyše tábor oponentov proti SARIO tvrdí, že peniaze, ktoré získala na svoju činnosť (nielen zo štátneho rozpočtu, ale údajne aj presunom nemalej sumy z FPZO), sa vraj mohli efektívnejšie využiť, keby sa napríklad boli rozšírili aktivity Fondu na podporu zahraničného obchodu. Ten totiž práve do zlepšovania imidžu SR, do vybudovania zahraničných delegatúr, vytvorenia informačnej siete investoval nemalé prostriedky. Pôvodne sa mal fond začleniť pod SARIO, ale... Ale zákon, ktorým mal fond zaniknúť, ešte stále neuzrel svetlo sveta. Pritom podľa vyjadrení predstaviteľov ministerstva hospodárstva ho mali predložiť už v septembri minulého roka.

A tak FPZO síce dodnes existuje, ale doslova živorí. Tým, že sa zrušili povinné odvody doň (ak sa zdali niektorých podnikateľom vysoké, mohlo sa stanovené promile znížiť), z činnosti FPZO zostal len tieň. Práve pre nedostatok financií sa zrušila aj časť delegatúr, ktoré sa vybudovali vlastne z peňazí podnikateľov a osud zostávajúcich delegatúr je tiež neistý. Príčinou kritického stavu sú - podľa neoficiálnych informácií - rozdielne názory šéfa rezortu hospodárstva Ľ. Haracha a vicepremiéra I. Mikloša. Paradoxne však sám predseda predstavenstva SARIO - A. Sitár zdôrazňuje význam zahraničných delegatúr pri získavaní investorov. Dokonca netají, že ak sa otázka FPZO nedotiahne, SARIO bude musieť budovať vlastnú sieť delegatúr. Z čoho? Zo štátnej pokladnice, čiže aj z daní podnikateľov, ktorí by na osobnostné spory a záujmy len doplatili. Veď pri uvedenom postupe by vlastne na budovanie delegatúr prispievali dvakrát.