Rekordná úroda hrášku

Starajú sa o suroviny, kupujú mechanizmy

Konzervovanie hrášku vo firme D-Apetit Dunajská Streda beží naplno. Po vlaňajších skúsenostiach s rastúcim záujmom spotrebiteľov zmluvne zaviazali pestovateľov, aby zasiali hrášok na plochách väčších o 80 %. V absolútnom vyjadrení to znamená, že v spádovej oblasti tejto konzervárne, od brehov Malého Dunaja po Dunajskú Stredu v okruhu 40 kilometrov, hrášok zasiali na 115 hektároch. „Každý rok používame niekoľko odrôd, sú to odrody dovezené najmä z Holandska a manažujeme celý proces,“ vraví výkonný riaditeľ konzervárne Ing. Ladislav Trúchly. Ako som sa neskôr dozvedel, každoročne odskúšavajú ďalšie a ďalšie odrody, umožňujúce aj určitú postupnosť výsevu, a tým aj dozrievania. Tohtoročná úroda hrášku sa zatiaľ ukazuje nadpriemerná, kvalita je veľmi dobrá. V podstate všetky osevné plochy u kontrahentov sú pod stopercentnou závlahou. Parcely sú väčšinou v blízkosti brehov Malého Dunaja (ten od severu ohraničuje Žitný Ostrov). Oproti vlaňajšku zväčšili nielen

osevné plochy,

ale po zlých skúsenostiach s vlaňajším suchom, na maximum zvýšili plochy s možnosťou stopercentnej závlahy. Úroda bude veľmi dobrá, očakávajú nadpriemernú a čo ich prekvapilo, dostavila sa „atypická kvalita“. Hrášok je veľkozrnný a rozmery zrniek hrášku pod priemerom 9 milimetrov (!) sa ani nevyskytuje. Dokonca majú skúsenosť, že aj vyslovene „drobnozrnné“ odrody majú veľkosť priemeru zrniek 8 - 9 milimetrov. Napriek tomu, že hrášok ide v konzervárni nepretržite cez triedenie podľa veľkosti, ukazuje sa to tohto roku celom zbytočné.

Väčšie plochy, väčšie hektárové výnosy, to nie je následok nejakej taktiky výrobcu či pestovateľov. Spomenuli mi taký príklad, že ešte pred desiatimi rokmi celkom bežný hrášok veľkosti 3 - 4 milimetre, sa teraz ani neukáže. Výsledok pre spotrebiteľa bude celkom paradoxný. Na nálepkách z tohtoročnej úrody sa často bude vyskytovať označenie akosti ako III. trieda, ale to neznamená, že hrášok je „starý“, „prezretý“. Je iba rekordne veľkozrnný. Pre výrobcu konzerv hrášku je to určitá nevýhoda, lebo norma v tomto prípade neznamená označenie mäkkosti zŕn, teda klasicky chápanej kvality, ale „veľkostnej triedy“ nad 9,5 milimetra priemeru zrna. Nevedia presne čím to je,

čo to spôsobilo,

či súbeh rovnomerných teplôt, ustavičná umelá závlaha alebo to, že neboli prudké horúčavy. Okolnosti boli tento rok absolútne výhodné pre túto vegetáciu. Hrášok budú tento rok spracúvať vo všetkých známych baleniach, teda od 180 gramov cez 300-gramové, 400-gramové pre exportné účely, 650-gramové v skle a štvorlitrové sklené fľaše pre reštaurácie, lahôdkarské výrobne a iným veľkospotrebiteľom.

Nasledujúca plodina bude už koncom júla, bude to sterilizovaná lahôdková kukurica. Pri tejto plodine navyšovali osevné plochy až o 100 %. Nárast exportu lahôdkovej kukurice si predstavujú až o 150 percent, „pravda, majú k tomu čo povedať aj tamtí, hore“, s úsmevom poznamenal riaditeľ a pozrel sa na oblohu. Celý proces si naplánovali a financovali. Keďže nedokázali uspokojiť vlani export, v roku 2001 sa rozhodli investovať nielen do

zberovej techniky

hrášku, ale aj do zberovej techniky kukurice, teda do kombajnov. Investovali aj do vlastnej energetiky, do osív i agrotechnických opatrení (na pozemkoch) zmluvných partnerov. Z hľadiska konzervární nastala neobyčajná situácia. Ak konzervári chcú priemyselné suroviny, musia už začať so zabezpečovaním osiva pre pestovateľov, musia počas vegetačného obdobia zabezpečovať agronomické služby a táto vynútená starostlivosť končí prácou vlastných zberových mechanizmov. To preto, lebo chcú ovplyvniť kvalitu výrobkov, čas zberu a povedzme aj to, ako rýchlo sa dostane plodina z poľa do konzervárne a na spracovanie.

Sezóna 2001 je už štvrtou sezónou, v ktorej D-Apetit spolupracuje prakticky s tými istými pestovateľmi, s tromi súkromne hospodáriacimi roľníkmi (sú to veľkopestovatelia, ktorí hospodária až na tisíc hektároch). Táto skupina pestuje hrášok aj kukuricu a k nim sa priraďuje ešte spoločnosť Agrokredit Hubice, ktorý má zmluvne dohodnuté plodiny z plochy tristo hektárov.

Ivan Klačanský