Po rokoch opäť aktuálny

Pred desiatimi rokmi bolo konferenčné zhromaždenie poľnohospodárov v Bratislave. V diskusii hovoril aj MVDr. Gabriel Karlin, vtedy predseda Poľnohospodárskeho výrobného obchodného družstva Zlatý Klas v Želovciach. Plné desaťročie je uznávaným podnikateľom v poľnohospodárstve a v potravinárstve. Nateraz je posledným nominovaným na výročnú cenu Hospodárskeho klubu Zlatý biatec 2001 za výsledky Slovenskej zooveterinárnej homeopatickej spoločnosti v Modrom Kameni s prihliadnutím na jeho ďalšie aktivity. Takmer 55-ročný G. Karlin je absolventom VŠ veterinárnej v Košiciach, bol veterinárnym lekárom, zootechnikom ŠM Slovenské Ďarmoty, a potom predsedom spomínaného RD. Charakterizuje ho aj vystúpenie na spomínanej akcii, ktoré ani po desaťročia nestratilo nič na svojej aktuálnosti.

(...) - Že nás neberú vážne, to som už raz povedal v Olomouci. Dnes sa to opakuje. Pán minister hospodárstva je na sneme Občianskeho fóra. Spomínam si na jeden detský vtip. Učiteľ píše do žiackej knižky - Decko smrdí, umyť! Otec napíše - Nevoňať, učiť!

Páni národohospodári! Nepolitizovať! Pracovať!

Chcem prehovoriť k predsedom družstiev, ostatným vedúcim hospodárskym pracovníkom i zväzovým činiteľom. Páni, je to naša vina, že tu dnes stojíme v úlohe prosebníkov a nie dirigentov. Vo voľbách sme prepadli len vlastnou vinou. Nezodpovedne a ľahostajne sme uvoľnili priestor iným. Víťazom treba blahoželať a rešpektovať ich uznesenie. To však neznamená, že ako občan, hospodár i zväzový pracovník nemôžem kritizovať a pýtať sa, aj keď to bude znieť nepríjemne.

Kto splnomocnil túto vládu, zvolenú na dvojročné obdobie, aby prijala uznesenie, za dosah ktorého už nebude zodpovedať? Predsedu slovenskej vlády si vážim za jeho razantné vystúpenia, ale pýtam sa, či by nemohol takto razantne urobiť poriadok aj v ministerských kreslách? Keď už on nie, tak jeho najbližší spolupracovníci musia vedieť, že niektoré kreslá sú obsadené nekompetentnými osobami. Pán predseda, neúspech poľnohospodárov bude aj vaším neúspechom!

Apelujem na česť a svedomie všetkých vysokopostavených, aby sa pozreli triezvo do vlastného svedomia, najmä čo sa týka ich schopností, rozhľadu, skúseností, čo treba, aby niekto mohol zodpovedne riadiť niektorý z úsekov národného hospodárstva. Alebo si myslíte, že aj koncom dvadsiateho storočia platí - Komu Boh dal úrad, dal aj rozum? Iste to tak nie je. Keby áno, určite by sme nemali starosti so zajtrajškom.

Na zjazde družstevných roľníkov v Olomouci som kritizoval a napádal spôsoby bývalého vedenia. Mám dojem, že to nepomohlo. Voči poľnohospodárom sa znovu prijímajú nesprávne opatrenia. Zdôrazňujem, že aj vtedy som kritizoval spôsob subvencovania, zložitosť a neprehľadnosť predpisov. Teraz počúvam o účelových dotáciách. Navrhujem určiť diferenčnú rentu na hektár, veď to uznáva celý svet. Potom nech príde trhový

Daň z odmien považujem za úder pod pás. Čítam a počúvam, že toto rozhodnutie totality sa naďalej akceptuje. Ak sa to akceptuje, treba pripustiť, že aj totalita priniesla správne rozhodnutie. Je len otázka, či len toto rozhodnutie bolo správne.

Nenájde sa v tomto štáte jeden ekonóm, ktorému by bolo jasné, aké sú zvláštnosti poľnohospodárskej výroby? Obraciam sa na členov vlády, vypočujte aj ľudí zdola. Viete, pán Ševardnadze hodnotil vpád do Afganistanu a uviedol, že keď stodva štátov OSN protestovalo, tak asi nekonali správne. Čiže páni, asi nekonáte správne, keď až osemdesiat percent poľnohospodárov protestuje.

Súhlasím s tým, že netreba podporovať darebáctvo. Ale dávajte to závažie postupne. Však ani Vlasov neurobil svetový rekord na prvý raz. Klaďme to závažie na nás postupne, lebo inak ho neunesieme. Súhlasím s ekonomickým tlakom, nechceme využívať a zneužívať. Ale pomaly! (...)

(Hd, vs)