Mať dve autá nie je hanba

Výsledky štatistického sčítania poslúžia aj podnikateľom

Koncom tohto roka, asi šesť mesiacov po sčítaní obyvateľstva, domov a bytov, by mali byť z neho k dispozícii prvé údaje – demografické a o domovom a bytovom fonde. Tie ďalšie, ktorých spracovanie je náročnejšie a ktoré vypovedajú o ekonomických aktivitách obyvateľstva, napríklad v akom odvetví pracujú, aká je ich kvalifikácia a či majú zamestnanie, ako dlho, ako často a akým smerom cestujú za prácou, sa očakávajú v roku 2002. Presne nám vraj nikto nepovie, kedy, pretože všetko závisí od prísunu financií. Pôvodne predložený rozpočet na 800 mil. Sk sa už v čase prípravy zmenil na 680 mil. Sk a „bude to musieť stačiť“, aj keď je možné, že sa tým práce na spracovávaní podkladov predĺžia. Sčítanie obyvateľov v SR, ktoré zapadá do celosvetového sčítania na základe odporúčania OSN (malo by byť podľa možnosti na prelome storočí) je podľa Ing. Mariána Horeckého, riaditeľa odboru štatistiky obyvateľstva zo Štatistického úradu SR, jedným z najlacnejších. Používa totiž systém „sebasčítania“, ktorý už má u nás tradíciu, teda občan

vypĺňa tlačivo

sám a zadarmo. Navyše oproti predchádzajúcemu sčítaniu z roku 1991 sa vypustila fáza prepisovania a minimalizovala fáza kódovania, keďže samotné sčítacie tlačivá boli vyhotovené tak, aby mohli priamo vstúpiť do informačného systému. Sčítanie v ČR, ktoré nás „predbehlo“ len o mesiac, stálo trikrát viac pri dvojnásobnom počte obyvateľov.

Čo nám však výsledky sčítania dajú? Len zaujímavé údaje o tom, koľko nás je, k akým národnostiam a náboženstvám sa hlásime a koľkí z nás majú doma kombinovanú chladničku? Alebo nám môže poslúžiť aj informáciami o kvalifikácii pracovnej sily či o kúpnom potenciáli, ktoré sa budú dať využiť pre podnikateľské zámery? Pretože sa tieto údaje spracujú v malom územnom detaile, obchodník sa môže dozvedieť, aká je vybavenosť domácností predmetmi dlhodobej spotreby. Podnikateľ so záujmom o prevádzkovanie autobusovej dopravy

môže zistiť

kam a ako často ľudia z obce cestujú za prácou a za štúdiom, ten, kto chce prevádzkovať domov dôchodcov, si nevyberie lokalitu, kde ich je málo.

Dôležitým faktorom sčítania je porovnateľnosť s predchádzajúcim sčítaním z roku 1991, ale aj v medzinárodnom kontexte. Preto sa otázky líšili len minimálne. Rozšírili sa o počítač a internet či o mobilný telefón. V porovnaní s inými krajinami sa zasa nezaujímame o bydlisko spred desiatich rokov, ale o bydlisko matky v čase narodenia, pretože u nás migrácia nie je ešte taká dynamická. Navyše sú otázky

na národnosť,

pretože v SR máme rad zákonov, na aplikáciu ktorých je dôležité poznať percento obyvateľov hlásiacich sa ku konkrétnej menšine. Aj čo sa týka náboženstva, ide o významnú charakteristiku v tomto regióne.

Porovnateľné výsledky svetového sčítania by mali byť k dispozícii asi v roku 2006. Pravda, metódy a formy, akými prebieha sčítanie v iných krajinách sú rôzne. V Škandinávii využívajú existujúce registre, čo však u nás nie je možné, pretože nevieme údaje z nich spojiť. V USA, kde sa sčítanie musí konať podľa ústavy každých desať rokov, sa používa doručovanie dotazníkov poštou. Ak sa v niektorej krajine sčítanie nekoná, môžu na to byť len dva dôvody, nie sú na to peniaze alebo sa spoločnosť odmietne sčítať, čo je v podstate ojedinelý prípad Nemecka, kde ho obyvatelia odmietli ešte v prípravných fázach a sčítanie sa neuskutočnilo.

Natíska sa, pravda, otázka, či takáto akcia, ktorá aj keď sa zvolil

lacný variant,

nie je zároveň nevyužitou šancou dozvedieť sa o nás ešte viac. Napríklad o našej sociálnej situácii, o bezdomovcoch a boháčoch, o hladujúcich a podvyživených… Veď je to len pár dní, čo médiami prebehla správa, že 2,5 až 4 % našej populácie je podvyživenej. Ako sme sa dozvedeli, kritériá pre podvýživu nie sú vo všetkých štátoch rovnaké. Nemohlo nám však sčítanie pomôcť dopátrať sa pravdy aj v tejto veci? „Všeličo by bolo zaujímavé, ale sčítanie sme orientovali na to základné,“ hovorí M. Horecký. „Boli, pravda, aj také požiadavky, že by sme mohli zistiť zdravotný stav obyvateľstva. Nie je však možné špeciálne vyškoliť viac ako 20-tisíc sčítacích komisárov, aby vedeli vyhodnotiť zdravotný stav. Bolo by to subjektívne, nevraviac o tom, že sú to chúlostivé údaje.“ Čo sa týka bezdomovcov, sú s nimi problémy všade vo svete. Podľa M. Horeckého sčítať ich je pomerne jednoduchá záležitosť, veď samosprávy spravidla vedia, kde sa zdržiavajú. Ťažšie je však získať od nich požadované údaje a zaradiť ich podľa trvalého bydliska, pretože k tomu sa oni priznávať nechcú. U nás, ale napríklad i vo Francúzsku najčastejšie odmietajú poskytovať

údaje o sebe

zámožnejší ľudia. Netýka sa to len sčítania raz za desať rokov, ale napríklad aj pravidelného štatistického zisťovania rodinných účtov, kde je ťažké získať dobrovoľníkov z vyšších príjmových skupín. Na rozdiel od USA, kde kladú v rámci sčítania pomerne podrobné otázky na majetok, nielen či máte auto, ale i to, koľko ich máte, akého typu a aké sú staré. „A oni to s hrdosťou vypisujú, pretože nie je hanba mať dve či tri autá,“ hovorí M. Horecký.

Zuzana Krútka