Verí v kresťanskú morálku II

O ideáloch, ilúziách, fikciách a vôbec názoroch Jána Čarnogurského

Predchádzajúci krátený záznam rozhovoru s ministrom spravodlivosti J. Čarnogurským končil jeho názorom-nenázorom na predaj 49 % akcií SPP. Na otázku, či tento predaj nie je nevyhnutný z hľadiska postavenia nového štátneho rozpočtu, odpovedal jedným slovom: Nekomentujem.

Hd: Odišli ste z funkcie predsedu KDH. Ste však členom vlády, v našej politike a chcete ísť vraj do advokátskej praxe. Platí to stále?

J. Čarnogurský: Áno.

Hd: Je to múdre?

J. Čarnogurský: Áno.

Hd: Máte politiky už dosť? To, čo ste začali koncom osemdesiatych rokov, je nedokončenou symfóniou, ale vy ste plný síl.

J. Čarnogurský: Teraz budem v tom pokračovať inými prostriedkami.

Hd: Čiže, niet takého momentu, ktorý by vás prinútil ostať politikom?

J. Čarnogurský: Po prvé, nechápem svoje rozhodnutie ako odchod z politiky. Aj ako advokát sa budem vyjadrovať k politickým otázkam, pokiaľ bude záujem o moje názory.

Hd: Budete si musieť platiť členské v Hospodárskom klube...

J. Čarnogurský: Prečo by som nemal?

Hd: Máme rok do volieb... Nič radostné na vnútropolitickej scéne. Koalícia má také preferencie, že byť v nej, tak sa prepadnem od hanby. Namiesto sústredenia sa na riešenia konkrétnych problémov pokračuje „tichá vojna“ medzi členmi koaličnej zostavy. A keď už nič iné, tak sa vyťahuje antimečiarovčina. Môže dôjsť k zmene týchto pomerov, ktoré sú rámcované aj nelichotivými údajmi o kvalite života v SR? Ak si odpustím nadšenie vašich vládnych kolegov, ktorí halasne oznamujú príchod lepších čias...

J. Čarnogurský: Zasadnutia vlády sú pracovné, vecné a vyzerá to tak, že všetci členovia majú záujem pohnúť problémami.

Hd: Čo tak rekonštrukcia vládnej zostavy?

J. Čarnogurský: K tomu sa radšej nevyjadrujem, pretože ďalšia otázka by mohla byť, že či som proti svojej rekonštrukcii.

Hd: Dobre, ale je v nej taký pomer síl, ktorý nezodpovedá volebným výsledkom.

J. Čarnogurský: Disproporčnosť zastúpenia strán vo vláde je faktom... Jej sile to nepomáha.

Hd: Trúfnete si dnes predpovedať volebné výsledky?

J. Čarnogurský: Netrúfnem, a nepovažujem to za svoj prioritný problém.

Hd: Sme na tom tak, že je prakticky jedno, kto vyhrá a bude to fungovať tak, ako má?

J. Čarnogurský: Tak ďaleko ešte nie sme, ale dejiny ukazujú, a nie iba slovenské, že nakoniec sa vždy nejaké východisko nájde. Aj keď si ľudia predtým mysleli, že už východiska niet.

Hd: Viete si predstaviť koalíciu HZDS – KDH?

J. Čarnogurský: Nedávno som sa k tomu vyjadril. Podľa môjho názoru sú tam rozhodujúce vecné problémy, nie ani tak personálne výhrady. Tie vecné problémy spočívajú v tom, že HZDS sa nemôže vrátiť k svojej politike spred roku 1998.

Hd: Chce sa k nej vrátiť?

J. Čarnogurský: Spýtajte sa v HZDS. Pre mňa je dôležitým indikátorom jeho vzťah k I. Lexovi. Ak sa ho vzdá, tak uverím, že chce novú politiku.

Hd: Nepomýlili ste sa v mene?

J. Čarnogurský: Nie.

Hd : Bonbóniková otázka. Vy ste jedným zo strážcov čistoty slovenského práva. Neprekáža vám, že je prinajmenej trpený nesúlad medzi praxou a tým, čo deklaruje Ústava SR? Ide mi o to, že hovorí o bezplatnej zdravotnej starostlivosti...

J. Čarnogurský: V slovenskej ústave je viac takých ustanovení, ktoré tam boli dané z populistických a zo zotrvačných dôvodov, ale ktoré nezodpovedajú realite.

Hd: Dobre, ale zoberme to ani nie tak teoreticky. V podstate všetko, čo sa týka zdravotnej starostlivosti občanov, je v rozpore s Ústavou SR.

J. Čarnogurský: Ustanovenie o bezplatnej zdravotnej starostlivosti je iluzórne. Je fikciou.

Hd: Dokedy?

J. Čarnogurský: Slovensko má dnes oveľa viac iných a vážnejších problémov, než ako odstraňovať také fikcie. Navyše, mnohí si ich želajú.

Hd: Problémom je aj možnosť štúdia na stredných a vysokých školách. Oproti vyhláseniam spred dvanástich rokov sa situácia podstatne zmenila. Opäť je tu problém regulácie a orientácie na tie odbory, ktoré sú potrebné pre hospodárstvo... Proklamované ideály zapadli prachom?!

J. Čarnogurský: To je veľmi schematické. Musím vám povedať, pán šéfredaktor, že dostupnosť škôl či stredných alebo vysokých, je nielen právny, ale aj ekonomický problém.

Hd: To tu už bolo za socializmu...

J. Čarnogurský: To je pravda, ale inak nie sme schopní financovať školstvo. KDH podporuje napríklad model čiastočne alebo plne plateného vysokého školstva. Pri tomto modeli by bolo vysoké školstvo najprístupnejšie, pretože by sa platením zhromaždili finančné prostriedky, ktoré by umožnili bezplatné štúdium aj študentom z chudobných rodín.

Hd: Čiže, zasa bola ponúknutá občanom jedna ilúzia, ktorá však prežíva.

J. Čarnogurský: Bolo a je to stále veľmi naivné, ak sa udržiava. Musíme sa už konečne vzdať niektorých ilúzií.

Hd: Prečo sa toho nechytia politické strany?

J. Čarnogurský: Politické strany už teraz nechcú pomenovať veci pravým menom.

Hd: Sme vo Švajčiarsku. Je tu tradícia záväzných referend. A u nás je to takmer kacírstvo...

J. Čarnogurský: Je to tradícia mnohých desaťročí. Keby sme zaviedli takýto inštitút, tak by sa Slovensko ako štát dlho neudržalo, pretože napríklad občania by odhlasovali zrušenie daní.

Hd: Keby ste mohli v sebe niečo zmeniť, čo by to bolo?

J. Čarnogurský: Nič mi nenapadá.

Hd: Čo trest smrti, pán minister?

J. Čarnogurský: V civilizovanej Európe sa už trest smrti neuplatňuje nikde. Rada Európy ho de facto zakázala.

Hd: Čiže sme lepší ako Američania?

J. Čarnogurský: Keby sme ho opäť zaviedli, tak by sme sa izolovali.

Hd: Máte naplnené väzenské zariadenia?

J. Čarnogurský: Na 82 %.

Hd: Koľkí z väzňov pracujú?

J. Čarnogurský : Šesťdesiat percent.

Hd: Spomínate si na rok 1989, keď sa proklamovalo, že väzni nemusia pracovať?

J. Čarnogurský: Ja som nič také nehovoril. Nech to povedal ktokoľvek, tak je to hlúposť.

Hd: Za najpopulárnejšieho amerického prezidenta boli do armády a polície prijaté určité percentá černochov. Bolo to niekde medzi piatimi až desiatimi percentami. Pomohlo to k riešeniu takých problémov, ktoré máme dnes my s rómskym obyvateľstvom.

J. Čarnogurský: Nebolo by dobré, keby sa takýto prístup uplatnil. Boli by z toho väčšie škody ako osoh. Mimochodom, my máme v Zbore väzenskej a justičnej stráže dvadsať príslušníkov rómskeho pôvodu, čo je veľmi málo. Prijmeme nových, ale z našich kritérií nemôžeme zľaviť...

Hd: Vtedy za J. F. Kennedyho sa zľavilo.

J. Čarnogurský: No, ale potom americká armáda nevyhrala vojnu vo Vietname.

Hd: Ako vnímate odovzdanie juhoslovanského exprezidenta S. Miloševiča haagskemu súdu?

J. Čarnogurský: V srbských dejinách je jeden, žiaľ, akoby precedens. Začiatkom 19. storočia viedol prvé úspešné povstanie Srbov proti Turkom Karadjordje, vlastne zakladateľ kráľovskej dynastie srbskej, a prejavil neobyčajné hrdinstvo a patriotizmus voči Srbsku, tak potom z rôznych dôvodov musel načas emigrovať do Uhorska. Keď sa po niekoľkých rokoch vrátil a chcel pokračovať v odboji proti Turkom, tak mu vtedajší srbský vládca Obrenovič, ktorý bol toho názoru, že pokračovanie vojny proti Turkom by zničilo ešte aj ten dosiahnutý stupeň srbskej samostatnosti, nechal odseknúť hlavu, a tú hlavu poslal tureckému pašovi. Tak nejako to bolo...

Peter Kasalovský