Daňové zaťaženie zostáva rovnaké

Sľuby o znížení daňového a odvodového zaťaženia patrili k najčastejšie deklarovaným politickým sľubom. Politici súčasnej koalície neboli výnimkou. Realita posledných troch rokov však hovorí, že sľuby o znižovaní daňového zaťaženia sa neplnia, ba naopak, daňové zaťaženie merané podielom konsolidovaných verejných výdavkov na HDP stále rastie. V roku 2001 na základe schválených verejných rozpočtov dosiahlo 49,4 %, v minulom roku to bolo 44,2 % a v roku 1999 bola úroveň 42,1%. Do výpočtu nie sú zahrnuté vnútorné dlhy a nezaplatené faktúry verejného sektora (z toho, čo zdravotníctvo, školstvo alebo verejná správa minuli, ale nezaplatili) alebo tzv. reštrukturalizačné dlhopisy, ktoré by úroveň daňového zaťaženia ešte zvýšili. Analýza Združenia daňových poplatníkov Slovenska (ZDPS) považuje daňové zaťaženie podielom verejných výdavkov na HDP - teda ako miery prerozdelenia - za adekvátny spôsob stanovenia daňového zaťaženia, odzrkadľujúceho výšku toho, čo občania skutočne zaplatia na daniach, clách, odvodoch, poplatkoch, v akej výške súkromný sektor úveruje štát, ako aj z toho, ako bude politika súčasnej vlády vplývať na vývoj daňového zaťaženia v budúcnosti.

Podľa tajomníka ZDPS Martina Chrena vláda nesystémovo zvýhodňuje niektorých investorov. Zvýšila dolnú sadzbu DPH a zaviedla dovoznú prirážku (zrušená v roku 2000), zvýšila spotrebné dane, zvyšuje správne poplatky, poistné odvody, nerieši problém stanovenia základu dane z príjmov a z platenia preddavkov na daň a nezmyselný spôsob odvodu odpočtu DPH. Za pozitívnejšie kroky v otázke daňového zaťaženia možno považovať len zrušenie dane z dedičstva pre najbližších príbuzných, zníženie (no nedostatočné) sadzby dane z príjmov právnických osôb znížené zo 40 % na 29 % a z daní z príjmov fyzických osôb. „Cieľom reformy daní z príjmov nie je zníženie daňového zaťaženia, zjednodušenie daňovej legislatívy alebo zredukovanie množstva selektívnych výnimiek a zvýhodnení, ale zavádzanie nových daní (majetkové, ekologické, z prírastku majetku), presun, čiže zvýšenie - daňového zaťaženie na nepriame a majetkové dane bez adekvátneho a rýchleho zníženie priamych daní bez analýz vplyvu na vývoj daňového zaťaženia,“ konštatoval M. Chren. Dodal, že celkovo možno túto tzv. reformu charakterizovať ako nekoncepčnú, zavádzajúcu mnohé nové dane, diskriminujúcu vlastníctvo súkromného majetku, pôsobiacu demotivačne a v konečnom dôsledku odporujúcu sľubom o znižovaní daňového zaťaženia.

Robert Róm