Komu tentoraz v Moskve uveria?

Vláda J. A. Samarancha v MOV priniesla rozmach i morálny krach

Hovorí sa, že 112. zasadnutie Medzinárodného olympijského výboru (MOV) v Moskve, ktoré sa oficiálne začne vo štvrtok, bude historické. Prívlastok si zasadanie vyslúžilo predovšetkým z dôvodu voľby nového prezidenta MOV. A práve výmena osoby na tomto poste je určite „historickým“ javom. O tom, či pre olympizmus to bude naozaj historický zlom, ukáže až čas. Lenže v Moskve sa okrem toho bude aj voliť dejisko olympijských hier pre rok 2008 a vzhľadom na kandidátov a reakcie sveta na ich odvahu usporiadať najväčší sviatok športovcov, už dnes môžeme povedať, že je dejinným javom.

Od Moskvy do Moskvy

Doterajší prezident MOV Juan Antonio Samaranch kraľuje svetovému olympijskému hnutiu plných 21 rokov. V roku 1980, 16. júla, práve v Moskve, počas olympiády, sa uskutočnilo 86. zasadnutie MOV. Členovia volili nového prezidenta zo štyroch kandidátov - J. Worrala (Kanada), W. Daume (bývalé NDR), M. Hodlera (Švajčiarsko) a J. A. Samarancha (Španielsko). Posledný kandidát dostal najviac hlasov a v pozícii prezidenta zotrval až do 16. júla 2001. Jeho vládnutie prinieslo v olympizme niekoľko výrazných zmien, ako aj upevnenie si autoritatívnej moci. Hoci podaktorí tvrdia, že je to dôsledok jeho diplomatického šarmu a zručnosti, faktom je, že Samaranch si za obdobie prezidentovania vytvoril okrem priaznivcov i rad nepriateľov a kritikov. Tí mu radi a možno opodstatnene vytýkajú fašistickú minulosť počas Frankovho režimu v Španielsku a pripomínajú, že diktátorské sklony a maniere preniesol aj do MOV a olympijského hnutia.

Pozitívne zmeny

Je nesporným faktom, že zmeny a reorganizácia v celom olympijskom hnutí od roku 1980 dostala olympizmus na najvyššiu spoločenskú priečku a olympiády sa stali tým, po čom túžil nestor novodobých olympijských hier barón Pierre de Coubertin - sviatkom celého sveta. Samaranchovi sa dokonca podarilo získať uznanie a rezolúciu OSN o vojnovom prímerí počas olympijských hier, a to v roku 1994 (umne využil k tomu ZOH 1994 v Lillehammeri, keď sa počas olympiády bojovalo v Sarajeve). Zasadil sa o presadenie žien v hnutí, vytvorenie ich vlastnej komisie a dokonca za jeho panovania sa stala viceprezidentkou aj prvá žena (1997 A. Defrantzová). Azda najväčší pokrok dosiahol Samaranch v oblasti marketingu MOV. A to mu dalo silu a krídla na rozlet celého olympijského hnutia. Ako diplomovaný obchodný manažér vedel, čo robí. Tým, že urobil MOV finančne nezávislou organizáciou a zainteresoval do toho najväčšie svetové firmy a televízne spoločnosti, automaticky sa hry stali najlukratívnejšou a najviac sledovanou udalosťou vo svete. To všetko sa snažil zahaliť akousi gloriolou, aby ľudia získali pocit, že olympiáda je naozaj najsprávnejšou akciou, aká v športe existuje. Preto angažoval do hnutia aj samotných športovcov (vytvoril komisiu športovcov), intenzívne pracoval na účasti profesionálov z najprestížnejších športov na OH (basketbal v Barcelone, cyklisti v Atlante, hokej v Nagane), prinavrátil po 64 rokov tenis na OH (1988). Bol veľmi ústretový a iniciatívny pri vytváraní paralympiády, ktorá sa koná v dejisku klasických hier, a to dva týždne po ich skončení.

Sila marketingu

So Samaranchom do MOV prichádza reorganizácia marketingu. Ako prvé prichádza na rad predaj televíznych práv. Kým v roku nástupu Samarancha stáli tieto práva v Moskve 87 miliónov dolárov a v Lake Placid 15,5 milióna (ZOH), za vlastníctvo z nasledujúcich olympiád CBC zaplatila 225 miliónov (OH Los Angeles) a 91 miliónov (ZOH Sarajevo). To bol prvý veľký výsledok po Samaranchovom nástupe na trón. Nasledovali ďalšie finančné úspechy. No zároveň aj odstraňovanie vnútorných nepriateľov v MOV (rozbil VZ medznárodných športových federácii a odstránil oponenta Kellera, generálnu riaditeľku Berliouxovú,). Po olympiáde v roku 1994 sa v nasledujúcom roku prijal v marketingu program Top sponzorov MOV, ktorý zaručoval finančným podporovateľom excelentnú exkluzivitu na OH. MOV mohla ako nezávislá organizácia rôznymi finančnými projektmi rozvíjať olympijské hnutie. Zároveň si zaviazala k poslušnosti väčšinu ľudí. Komercionalizácia hnutia však každým rokom naberala a naberá nové dimenzie. Dokonca sa dosiahlo, že olympiáda letná so zimnou sa strieda po dvoch rokoch, lebo je to efektívnejšie (od r. 1994 - ZOH v Lillehammeri).

Zelená korupcii

Lenže niektoré kroky sa vymkli spod kontroly prezidenta a prekročili rámec fair play. Na to poukázal predovšetkým niekdajší protikandidát Samarancha Hodler. Na sklonku roku 1998 verejne vyriekol podozrenie z podplácania pri udeľovaní olympiád a predovšetkým z tohto činu obvinil prípravný výbor hier 2002 Salt Lake City. Čas a následné kontroly, ktoré veľmi promptne vytvoril Samaranch, potvrdili správnosť jeho tvrdení (dokázali podplácanie aj pri udeľovaní iných olympiád). Samaranch, ktorý už v tomto období veľmi intenzívne - ustavičným mlčaním a nereagovaním odolával tvrdeniam o jeho niekdajšej fašistickej minulosti, podiele na zastrelení 17 študentov pri demonštráciách (Fiancial Times) v Katalánsku, znova ukázal, aký je šikovný diplomat. Hodil sa do pozície nevediaceho človeka, híkajúceho nad nehoráznosťou takýchto činov, sľúbil nastoliť poriadok. Začalo sa nielen vyšetrovanie, ale aj vylučovanie. Aby umocnil dojem nevinnosti a správneho trestu, vytvoril etickú komisiu. Tá má dohliadať na čistotu konania členov MOV pri všetkých aktivitách vrátane korektnosti prezentácií kandidátskych miest. No nenašiel odvahu odstúpiť, len sľúbil, že volebné obdobie dokončí (už tretie) a postará sa o očistenie

Červená zmenám?

V pondelok 16. júla ho na tróne vystrieda niekto z pätice kandidátov: Anit L. Defrantz (4. 10. 1952, USA), Un Yong Kim (19. 3. 1931, Kórea), R. Pound (22. 3. 1942, Kanada), J. Rogge (2. 5. 1942, Belgicko), P. Schmitt (13. 5. 1942, Maďarsko). Avšak ani jeden z kandidátov nesľubuje prevratné zmeny v MOV. V podstate sa všetci hlásia k činnosti a pokračovaniu práce J. A. Samarancha. V tomto duchu sa vyjadril aj náš zástupca v MOV prof. V. Černušák. Takže, či naozaj nastane historický moment v Rusku, tak ako pred 21 rokmi, ukáže až čas.

Stela Geregayová

Moskva

Prehľad predaja televíznych práv

ROK LOH SUMA ZOH SUMA

1960 Rím 394 000 Squaw Valley 50 000

1964 Tokio 1,5 mil. Innsbruck 297 000

1968 Mexiko City 4,5 mil. Grenoble 2,5 mil.

1972 Mníchov 7,5 mil. Sapporo 6,4 mil.

1976 Montreal 25 mil. Innsbruck 10 mil.

1980 Moskva 87 mil. Lake Placid 15,5 mil.

1984 Los Angeles 225 mil. Sarajevo 91,5 mil.

1988 Soul 300 mil. Calgary 309 mil.

1992 Barcelona 401 mil. Albertville 243 mil.

1994 Lillehammer 295 mil.

1996 Atlanta 456 mil.

1998 Nagano 375 mil.

2000 Sydney 725 mil.

2002 Salt Lake City 545 mil.

2004 Atény 793 mil.