Podvyživený výskum bude ďalej hladovať

Pripravujeme vedcov, ktorí však z platu neuživia rodiny

Vo viacerých oblastiach výskumu ú nás prestávame byť schopní konkurencie zásluhou úbohého materiálneho zabezpečenia. Napriek tomu, že na niektorých špecializovaných pracoviskách máme odborníkov na špičkovej úrovni, porovnateľnej so svetom, odlišujeme sa v dvoch kategóriách, v získavaní financií na drahé prístroje a možnosťami údržby. No horšie je, že aj finančné zabezpečenie mladých výskumníkov je u nás minimálne. Odchádzajú a zostávajú na zahraničných pracoviskách po tom, čo sme do nich investovali vzdelanie a špeciálnu prípravu. Výsledkom je, že základňa školiteľov sa stenčuje a v blízkej budúcnosti nebude mať mladých expertov kto pripravovať. Príkladom môže byť ekonomické hodnotenie pracovníkov pôsobiacich v Ústave experimentálnej onkológie Slovenskej akadémie vied v Bratislave. V pamäti verejnosti možno zostalo toto vedecké pracovisko po nedávnej medializácii špeciálneho sekventátora, prístroja určeného na zisťovanie vrodených defektov v génoch. Veľa sa písalo a hovorilo o tom, že chybu v kritickom géne prístroj odhalí oveľa skôr, ako pod vplyvom tohto defektu vznikne nádorové ochorenie. A je to vlastne indikátor na preventívny chirurgický zákrok alebo na pravidelné preventívne vyšetrenie. Ale aj s takýmito vysokošpecializovanými prístrojovými zariadeniami musia pracovať ľudia. A tých práve v tejto oblasti strácame. Platy vedcov sú u nás na veľmi nízkej úrovni. Ešte stále sme nezačali doceňovať vzdelanie či špecializáciu ani morálne, ani ekonomicky. Výskumnú prácu v tejto oblasti možno udržať na súčasnej úrovni najmä zásluhou dobrého mena spojeného so schopnosťami niektorých pracovníkov a tiež grantov zo zahraničia. Doc. Ing. Čestimír Altaner, DrSc. pre Hospodársky denník napríklad uviedol, že keď sa niekto chce skutočne venovať výskumu a začne po vysokej škole u nich, bude mať niečo vyše 6000 Sk brutto, pred odchodom do dôchodku je plat vo výskume hlboko pod 15-tisíc Sk a keď má vedec vysokú školu, veľký doktorát a jeho práca je na špičkovej úrovni, u nás nemôže dostať viac ako 17 580 Sk hrubého platu.

A tak mnohí z mladých odborníkov, ktorí vedu nechcú opustiť, odchádzajú do zahraničia. Zo svojich platov u nás jednoducho nemôžu vyžiť, nieto si kúpiť byt či postarať sa o rodinu. Vo vyspelých krajinách ich privítajú s otvorenou náručou a zarábajú desaťkrát toľko za tú istú robotu, čo robili u nás. Doktorandské práce musia písať výskumní pracovníci z tohto ústavu v angličtine, a tak niet div, že je vo vyspelých krajinách po takýchto odborníkoch dopyt. Netreba ísť ďaleko, s radosťou ich berú už v susednom Rakúsku. A my sa len môžeme prizerať na odlev našich schopných mozgov, pretože za takýchto podmienok nám tu pomaly nikto nezostane. Vedecky pracovať by podľa odborníkov mohli v takýchto podmienkach len tí, ktorí majú bohatých rodičov, prípadne manželky s vysokým platom. Trend vo vyspelých krajinách je však úplne iný. Onkologickému výskumu sa vo svete venuje mimoriadna pozornosť. Je to pochopiteľné, veď na rakovinu ochorie podľa štatistiky každý štvrtý až piaty človek. Stále sú potrebné nové diagnostické a terapeutické prístupy. Aj z 20-tisíc ľudí, ktorým na Slovensku diagnostikujú každý rok rakovinu, možno mnohých zachrániť zásluhou včasnej diagnostiky a moderných liečebných postupov aj v oblasti génovej terapie. Otázne je, čo zostane našim pacientom pri takomto „doceňovaní“ vedeckej práce?

Ľudmila Koníková