Hospodársky denník
USD49,777 Sk
EUR42,549 Sk
CHF27,919 Sk
CZK1,256 Sk
  Streda  11.Júla 2001

O priemyselných parkoch

Poslanci NR SR majú už i poradcov a nepodarkov pribúda

Často predáme investorom pozemok za korunu, lenže kto zaplatí daň z predaja a prevodu nehnuteľnosti? To je len jeden z problémov, na ktorý v súvislosti so zákonom o priemyselných parkoch upozorňuje primátor Trnavy Ing. Štefan Bošnák. Ide pritom o mesto, ktoré má s investormi veľa dobrých skúseností. V spolupráci so spoločnosťami Sachs a Boge sa podarilo na časti pozemkov TAZ, kde prišlo o prácu niekoľko tisíc ľudí, obnoviť výrobu i zamestnanosť. Existujúce spoločnosti sa ďalej rozvíjajú, takže v budúcom roku tam nájdu prácu ďalšie stovky kvalifikovaných robotníkov. V Trnave sa udomácnil závod firmy Sony aj Elektronika Slovensko patriaca do medzinárodnej siete Invensys. Trnava bola jedným z miest, ktoré ponúklo pozemok s rozlohou 300 hektárov do súťaže na výstavbu závodu BMW. Dnes spracúvajú štúdiu, podľa ktorej by sa 150 hektárov z tejto plochy malo vyčleniť na priemyselný park. Prax však prináša problémy, ktoré zákonodarcovia nezobrali do úvahy. „Je to lepší zákon ako žiadny, ale hádže nám polená pod nohy,” mieni primátor Trnavy. „Ak už nechceli zákonodarcovia odpustiť daň z predaja pozemku, keby aspoň uzákonili to, že sa daň vyrubí zo skutočne zaplatenej ceny, nie z fiktívnej ako stavebný pozemok 550 Sk za štvorcový meter!” Fakt, že nejde o malé sumy, dokazujú čísla. Pri predaji 300 hektárov pôdy by daň predstavovala 600 mil. Sk. Asi netreba osobitne zdôrazňovať, že v prípade funkčného priemyselného parku štát tieto peniaze v priebehu ďalších rokov dostane.

Štefan Bošnák považuje za nelogické i to, že zo štátneho rozpočtu sa má platiť príspevok do štátneho fondu za vyňatie poľnohospodárskej pôdy. „Som pôvodne poľnohospodár a viem si pôdu vážiť, ale tu stojí proti sebe otázka efektívnosti poľnohospodárskej výroby a efektívnosti a prínosov, ktoré získame vyčlenením tejto pôdy na priemyselný park,” hovorí. Ak by sme vyčlenili v rámci celého Slovenska na priemyselné parky tisíc hektárov, ťažko to môže ohroziť našu potravinovú sebestačnosť, veď dnes už máme tisícky hektárov neobrobenej pôdy, ktorú sme pôvodne obrábali. „Je to otázka vyslovene ekonomická, stačí vypočítať, čo to územie prinesie, koľkých ľudí zamestná. Poľnohospodárstvo dnes zamestnáva už len zlomok, vari menej ako stotinu pracovníka na jeden hektár, kým v priemysle na tom hektári môže nájsť prácu 50 až 80 ľudí.” To, pravda, nie je všetko, čo Š. Bošnák novému zákonu vyčíta: „Pre nás je problém, že zriaďovateľom priemyselného parku môže byť iba obec. Chápem, že pre ústredné štátne orgány sú obce akousi garanciou, že peniaze nebudú zneužité, ale na tom by sa nič nezmenilo, keby sa zriaďovateľmi mohli stať obce spolu s podnikateľskými subjektmi. Samozrejme, podnikateľovi nikto nebráni prispieť na zriadenie parku, ale ako vykáže svoju spoluúčasť v daňovom priznaní?” Pravda, je tu možnosť udeliť výnimku. To však vytvára priestor na korupciu, jednak si to žiada čas. „Mal som rokovania s viacerými firmami, ale keď došlo na to, že treba požiadať o výnimku, povedali, že čakať nebudú,” hovorí primátor zo skúsenosti.

„Nešťastím tohto zákona je, že v ňom nie sú jasne dotiahnuté pravidlá,” komentuje primátor ďalší z problémov. Vláda totiž schváli priemyselný park až vtedy, keď budú konkrétni záujemcovia, teda obec predloží zmluvu o budúcej zmluve a investor potvrdenie o vinkulácii potrebnej sumy, prípadne potvrdenie o úvere. Koľko to potrvá? Budú investori ochotní čakať? „Je jasné, že si nemôže hocikto a hocikde zmyslieť, že si spraví priemyselný park,” hovorí Š. Bošnák „Ak by však platili jasné pravidlá, môže ich vláda schváliť aj dopredu.“

Zuzana Krútka

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.