Pevná orientácia obchodu

Ekonomický vývoj Slovenskej republiky, roky 1999 - 2000 (5)

Schodok zahraničného obchodu sa v uplynulom roku znížil napriek veľmi nepriaznivému vývoju cien ropy a kurzu USD, ktoré negatívne ovplyvňovali výmenné relácie SR (dovozné ceny rástli rýchlejšie ako vývozné). Tento výsledok na jednej strane ovplyvňoval rozvoj exportných kapacít Slovenska (predovšetkým v oblasti automobilového priemyslu), na druhej strane pokles domáceho agregátneho dopytu, ktorý sa pozitívne odrazil v nižších dovozoch do SR. Od polovice minulého roka však môžeme pozorovať trend pomalého zhoršovania vývoja obchodnej bilancie, čiže kumulované saldo obchodu za dvanásť mesiacov od tohto obdobia pomaly narastá (najnižšie bolo v máji roku 2000, asi -28 mld. Sk, v marci 2001 už prekročilo -52 mld. Sk). Dôvodom rastu schodku obchodnej bilancie je predovšetkým negatívny vývoj cien ropy a zemného plynu umocnený nízkym kurzom slovenskej koruny. Vplyv malo aj mierne obnovenie rastového trendu domáceho dopytu (predovšetkým investičný, ale aj spotrebný), postupné vyčerpanie efektu nových exportných kapacít a v neposlednom rade, podobne ako v ČR, aj importná náročnosť slovenského exportu. Pokiaľ by sme sa pozerali na obchodnú orientáciu SR v uplynulom roku, nedošlo k žiadnym podstatnejším zmenám. Vývoz do krajín EÚ predstavoval necelých 60 % exportu (len do Nemecka smerovalo asi 27 % vývozu). Krajiny OECD sa na zahraničnom obchode SR podieľali rozhodujúcou mierou (export 91,6 %, import 74,8 %). Nižší podiel na dovoze mali krajiny OECD vďaka pomerne významnému postaveniu Ruska ako hlavného dodávateľa surovín (s ním SR dosahuje najväčší deficit vzájomného obchodu, vlani 96 mld. Sk). Podiel ČR, ako predtým najvýznamnejšieho obchodného partnera SR, sa znížil tak vo vývoze, ako aj v dovoze (o 17,4 % a o 14,7 %). V prvých dvoch mesiacoch tohto roka zostala obchodná orientácia SR v podstate bez zmeny.

Za prvé tri mesiace roku 2001 sa schodok zahraničného obchodu vyšplhal na -19,2 mld. SK, čo bol viac ako dvojnásobný deficit v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka. Ako je zrejmé z mesačných dát obchodnej bilancie a priemyselnej výroby, vývozná expanzia pokračuje aj v tomto roku, avšak čoraz viac je zreteľné zrýchľovanie dovozu do SR. Predpokladáme, že tento vývoj bude pokračovať i v ďalších mesiacoch, a preto dôjde k zvýšeniu celkového deficitu zahraničného obchodu až na 63 mld. Sk. V budúcom roku by sa mal vývoj uberať rovnakým smerom a schodok obchodnej bilancie by mohol vzrásť až na 70 mld. Sk. Podstatným rizikovým faktorom naďalej zostáva cena ropy na svetových trhoch a úroveň devízového kurzu Sk.

Hrubý zahraničný dlh Slovenska na konci minulého roka narástol na 10,8 mld. USD, čo zodpovedalo 51,2 % HDP, medziročne sa teda zvýšil len o 0,3 mld. USD. Príčinou bol rast vládneho dlhu (vrátane vládnych agentúr a obcí) o 0,8 mld. USD, zatiaľ čo úvery podnikov klesli o 0,3 mld. a úvery bánk stagnovali. Čistý zahraničný dlh sa znížil na 2,9 mld. USD. Rozmer ani štruktúra zahraničného dlhu SR nedosahuje kritické hodnoty, a preto je možné vývoj vonkajšieho dlhu hodnotiť ako uspokojivý. V krátkom horizonte by zahraničný dlh SR nemal výraznejšie vzrásť, lebo nízky úrokový diferenciál spolu s výraznou volatilitou kurzu Sk znižujú výhodnosť zahraničných pôžičiek. Možno očakávať, že vláda prijme niektoré zahraničné úvery (tak ako to predpokladá aj schválený zákon o štátnom rozpočte na rok 2001), avšak okrem pôžičky EFSAL od Svetovej banky nepôjde o príliš vysoké sumy. V tomto roku vláda neráta so žiadnou emisiou štátnych cenných papierov na zahraničných trhoch.

Petr Dufek

ČSOB