Maňana, to večné zajtra

Komentuje Ľudmila Koníková

Našim podnikateľom zo zdravotníckej sféry skutočne niet čo závidieť. Najmä tým, ktorých hlas je v zadlženom rezorte slabšie počuť. Podľa slov z tohto podnikateľského sveta najviac a najskôr vraj dostávajú tí, ktorí najhlasnejšie kričia. Pri nesystémových krokoch, ktoré riadenie zdravotníctva charakterizujú, to inak ani nemôže byť. Pripomeňme si napríklad problém zdravotníckych pomôcok. Bez mnohých z nich nemožno urobiť niektoré operácie, ďalšie sú zasa nenahraditeľné pre chronicky chorých, nepohyblivých pacientov. No podľa vyjadrenia členov SK-MED, ktoré združuje dodávateľov z tejto oblasti - nemocnice, lekárne, výdajne zdravotníckych pomôcok a distributéri špeciálneho zdravotníckeho materiálu dlžia jeho členom sumu presahujúcu 1,1 mld. Sk, z toho viac ako 360 dní po lehote splatnosti 450 mil. Sk. Zástupcovia tohto podnikateľského subjektu tvrdia, že slovenské zdravotníctvo funguje len vďaka distributérom a dodávateľom, ktorí dlhodobo úverujú bezúročne celý systém zdravotného poistenia. Keďže vedia o podnikaní v tejto oblasti svoje, z ich radov sa ozývajú výzvy na verejnú kontrolu oddlžovania zdravotníctva.

Zastaviť vlnu exekúcií v tomto rezorte by mala novela o exekučnom poriadku. Parlament rozhodol, že až do januára budúceho roka sa majetok zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení nebude môcť vydať exekútorovi. Z takého procesu sú na pol roka vyňaté aj lieky a zdravotnícke pomôcky. No sám minister R. Kováč priznal, že je to nesystémový krok. My k tomu dodávame, pomaly ako v Latinskej Amerike, to večné maňana, to večné zajtra. Nuž, ale iba ďalší z mnohých urobený na hasenie najhoršieho. Spomínaná novela umožňuje zdravotníckym zariadeniam požiadať súd o odklad exekúcie. Je to však cesta, ktorá môže mať aj negatívne následky, napríklad, keď sa pohľadávky začnú stávať nedobytnými, dodávatelia prestanú do zdravotníctva jednoducho vybavovať objednávky. Netreba zabudnúť ani na problémové situácie v štátnych podnikoch, ktoré dodávajú do nemocníc elektrickú energiu, plyn a vodu. V rezorte zdravotníctva sa však stále, obrazne povedané, zašívajú iba záplaty. Skutočného, hoci aj radikálneho riešenia sa nie a nie dočkať. Najhoršie sú na tom tí, ktorí musia nosiť takéto poplátané zdravotnícke nohavice, teda pacienti. Stali sa ventilom ekonomickej zdravotníckej neistoty, znášajú dôsledky obáv lekárnikov a pre nich niet zásluhou takéhoto nepodareného systému dostatok potrebných zdravotníckych pomôcok.